Michael Laitman

V poslednom čase sa veľa hovorí o imigračnej kríze v New Yorku. Čoraz viac migrantov si vytvára domov v uliciach Manhattanu, kde si v chladných zimných mesiacoch stavajú stany a prespávajú na chodníkoch.

Starosta New Yorku vyslovil myšlienku umiestniť migrantov na výletné lode. Na druhej strane však niektorí požadujú uzavretie hraníc a vyzývajú na návrat migrantov do ich domovských krajín. Situácia je skutočne zložitá.

V súčasnosti sú milióny ľudí na celom svete v pohybe a hľadajú lepší život. Záleží však na tom, kde sa usadia a Sibír nepatrí práve medzi ich najobľúbenejšie miesta. Manhattan sa rozhodne javí ako oveľa jasnejšia možnosť.

Na jednej strane prisťahovalci vybudovali Ameriku do dnešnej podoby. Ale na druhej strane sa časy zmenili a Američania sa teraz cítia ako domáci. Chcú svoje pohodlie a myšlienka prijatia každého človeka stratila svoju silu.

Veľkou otázkou je, či je správne, aby krajina zatvorila svoje dvere nelegálnym prisťahovalcom. Ja hovorím, že áno. Každá krajina má právo rozhodovať o tom, kto do nej vstúpi a kto nie, a to vrátane stanovenia pravidiel.

Potom však prichádza hlbšia otázka. A čo pocit domova? Je správne cítiť, že váš domov je výlučne váš? No, nie tak celkom. Závisí to od vašich hodnôt a pocitov, ale myšlienka spoločnej planéty pre všetkých získava na sile.

Kedysi som bol optimistom, že ľudia prídu na to, že nič na tomto svete nie je skutočne ich. Ale dnes sa ľudstvo správa, akoby svet bol jeho osobným ihriskom, a pritom ho ničí.

Budúcnosť? V ideálnom prípade potrebuje ľudstvo poriadnu prevýchovu. Mali by sme sa na celú planétu pozerať ako na náš spoločný domov a spoločne pracovať na tom, aby bola pre všetkých dobrým domovom.

Náš svet dnes prechádza zmenami ako nikdy predtým v histórii. Čím viac sme celosvetovo prepojení a vzájomne závislí, tým viac sa nám ukazuje, že musíme zmeniť svoj pohľad z „toto je moje miesto, moja krajina“ na „toto je náš spoločný domov pre všetkých“. Nastal čas oslobodiť sa od myslenia, podľa ktorého organizujeme svoj život pre svoj osobný prospech, a namiesto toho žiť tak, aby sme prinášali prospech ostatným a celému ľudstvu. Ak sa nám tento posun podarí uskutočniť v masovom meradle, budeme svedkami zrodu úplne nového harmonického a mierového sveta.