Michael Laitman

Existuje jav, že keď sme v blízkosti človeka, na ktorom nám záleží, náš dych a srdcový tep sa môžu synchronizovať. Alebo sa dá zmierniť bolesť blízkeho človeka, ktorý sa necíti dobre tým, že ho držíme za ruku. V takýchto situáciách vnútorná energia jedného prúdi do druhého prostredníctvom hmatového kontaktu a obe energie sa vzájomne harmonizujú.

Jedným z dôležitých aspektov je, že takúto situáciu môže ovplyvniť najmä blízka osoba. S „milovanou osobou“ môžeme byť spojení na duchovnej úrovni, alebo v zmysle vnútorného srdečného spojenia alebo na úrovni temperamentu. Pokiaľ si dvaja ľudia nie sú ničím blízki, je nepravdepodobné, že by k tomuto javu dochádzalo.

Ak chceme chorým ľuďom pomáhať, musíme najskôr naladiť sami seba, aby sme ich vnímali ako blízkych. Na to je potrebné vycítiť ich vnútorný svet, miesta, kde sú v nerovnováhe, a snažiť sa ovplyvniť ich návrat do vyváženého stavu. Boli nám dané schopnosti, aby sme to urobili.

V takom vzťahu je zdravý človek zodpovedný za toho, kto potrebuje pomoc. Jediné, čo ten druhý môže urobiť, je podriadiť sa – čo je čin, ktorý nie je jednoduchý. Ďalší priebeh však závisí od zdravého človeka. Stručne povedané, je tu niekto, ktorého úlohou je požiadať o pomoc, a potom ten, kto môže pomôcť, by mal urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby pomohol.

Jeden z mojich študentov sa ma spýtal, či môžeme tento koncept rozšíriť aj na ľudstvo, či môžeme nejako pomôcť ľudstvu v jeho ťažkých chvíľach. To je skutočne problém. Predovšetkým, ako vieme, či je v najlepšom záujme ľudstva pomôcť mu z jeho situácie? Ak sa ľudstvo nachádza v ťažkej situácii, má to svoj dôvod. Možno premýšľať o tom, ako ľudstvo nasmerovať do priaznivejšieho stavu, ale opustiť zostupnú špirálu nemusí byť pre neho tým najlepším riešením.

Medzitým pokračujme v štúdiu, vyučovaní a zdieľaní múdrosti kabaly. Kabala ponúka cestu z utrpenia tým, že nám umožňuje vzostup prostredníctvom vzájomných vzťahov a podpory. Nič iné nepotrebujeme. Ak si budeme vzájomne pomáhať a povzbudzovať, môžeme sa spoločne povzniesť k novému životu.

Základným princípom kabaly je „miluj svojho blížneho ako seba samého“ a to je tiež jej najťažší bod. Znamená to, že chcieť sa spájať s druhými by mala byť naša slobodná voľba. Naša sebecká prirodzenosť však necíti potrebu nútiť nás k spojeniu s druhými ľuďmi, a preto tápeme akoby v tme. Ak sa nepovznesieme nad svoje osobné záujmy a nebudeme aktívne vytvárať pozitívne ľudské vzťahy, sme odsúdení k záhube.

Chvíľa, v ktorej prekonáme akýkoľvek odpor voči spojeniu s druhými ľuďmi, sa stane zároveň okamihom, keď sa povznesieme nad utrpenie. Ak sa slobodne, zo svojej vlastnej vôle, včas nerozhodneme a nepozdvihneme spojenie nad rozdielmi, utrpenie si vynúti svoju cestu k nám. Je to podobné človeku, ktorého opakovane bijú palicou, kým nakoniec nevstúpi na cestu, ktorá vedie ku šťastiu.

Múdrosť kabaly vysvetľuje integrálne zákony prírody a úlohu človeka v rámci týchto zákonov. Poznaním múdrosti kabaly vnesieme do našich vzťahov spájajúce sily prírody, ktoré nás spoločne pozdvihnú nad našimi rozdielmi. Tým sa ľudské vedomie pozdvihne nad prirodzenú evolučnú trajektóriu, tzv. „parný valec evolúcie“, ktorý vedie k stále väčšiemu utrpeniu.