Michael Laitman

Cieľom nášho života by mala byť snaha objaviť a pochopiť jeho podstatu a prijať, že podstatu života nám má odhaliť samo žitie: čo to je a kam nás vedie alebo tlačí.

Náš život, ako ho vnímame v prítomnosti, od okamihu nášho narodenia až do našej smrti, je iba časom, ktorý za život nemôžeme skutočne považovať. Prečo? Je to preto, že v bežnom neuvedomelom stave sa riadime iba rôznymi inštinktívnymi, pudovými pokynmi prírody s minimom skutočnej slobodnej vôle. Snažíme sa len prežiť, chceme menej trpieť a hľadáme pohodlie a potešenie.

Aby sme pocítili skutočnú podstatu života, musíme sa žitia na základe iba inštinktov zbaviť, prestať žiť ako zvieratá. S tým ale prichádza otázka, čím naplniť život, kde nájsť šťastie? Odpoveďou je pochopiť vesmír a pochopiť jeho podstatu.
Šťastie možno teda nájsť aj uprostred všetkého utrpenia a bolesti, ktoré sú stálou súčasťou našich životov. Ak pochopíme podstatu života, v ktorej je zahrnutý zmysel všetkého prežívaného utrpenia, a nájdeme mier v každom pohybe na neživej, rastlinnej, zvieracej a ľudskej é prirodzenosti, dovedie nás to nakoniec k odhaleniu tajomstva života.

Všetky utrpenia a hrôzy v živote potom môžeme spojiť s podstatou tohto odhalenia. Nakoniec zistíme, že zmyslom toho všetkého je len naše prebudenie, aby sme sa začali pýtať, a nakoniec sme boli aj donútení hľadať podstatu života. A aj keď sa bolesť a utrpenie týka nás samotných, tým skôr musíme pochopiť, že všetky tieto stavy nás vedú k dosiahnutiu ďalšieho vnútorného zmyslu.
Je to cesta, ktorá nás vedie ku skutočnému šťastiu. Skrze toto šťastie, dosiahnuté pochopením podstaty života a zmyslu utrpenia, všetka bolesť zmizne. To znamená, že pokiaľ presne vieme, na čo utrpenie slúži a prečo na nás pôsobí, potom žiadne utrpenie neexistuje a všetko dáva absolútny zmysel.

Cesta objavovania podstaty života je ale aj plná zvratov. Strácame a nachádzame zmysel života, znova a znova ho strácame a nachádzame v priebehu našej cesty, až k jeho konečnému a úplnému odhaleniu. Bez ohľadu na to, čo v každej chvíli pociťujeme, sme stále silnejší a bližšie k nášmu cieľu.

Nakoniec rastie naše rozlišovanie, chápanie a cítenie života až do bodu, kedy dosiahneme úplné pochopenie prírodných zákonov – ako a prečo nás príroda a jej neživé, rastlinné a živočíšne úrovne ovládajú tak, ako ovládajú. Učíme sa chápať prírodu ako jedinú, najvyššiu podstatu lásky a dávania, ktorá pôsobí tak, aby nás pozdvihla na najvyššiu úroveň šťastia, celistvosti a spojenia navzájom medzi sebou i so sebou samým, v plnom stotožnení a súlade s jej zákonmi.