Naše správanie sa stane správnym, keď začneme vnímať sami seba ako súčasť jedného prepojeného celku. Dovtedy by bolo múdre si tento stav aspoň predstavovať.
Napríklad radiáciu nevidíme, ale keď sa dozvieme o jej škodlivých účinkoch a o zariadeniach, ktoré ju na nás vyžarujú, začneme z nej mať strach a začneme si dávať pozor na zariadenia, ktoré radiáciu vyžarujú. Rovnaký princíp možno použiť aj na naše poznávanie a cítenie podstaty stvorenia, v ktorej sa nachádzame.
Vízia ľudstva ako jediného prepojeného a vzájomne závislého systému je základom výchovy vedúcej k prepojeniu, t.j. pochopenie, že žijeme v jednej nedeliteľnej sfére a že sme vzájomne úplne závislí . Čím viac uznávame svoju globálnu vzájomnú závislosť, tým viac pochopíme, ako každý z nás rozhoduje o tom, akými životmi a situáciami prejde.
Navyše je naše globálne prepojenie večným, nekonečným stavom. Nemôžeme ho jednoducho ignorovať s tým, že jedného dňa zomrieme a potom unikneme všetkému, čo sme tu prežili. Globálne spojenie ľudstva je nevyhnutné. Naše živočíšne telo zomrie a znovu sa nespočetnekrát objaví a zanikne, ale my sme navždy zahrnutí do tohto spoločného komunikačného poľa, každý z nás ako zvláštna súčasť tohto jediného, nedeliteľného a uzavretého systému stvorenia.
Preto čím viac budeme cítiť, že patríme do jediného prepojeného systému , tým viac budeme cítiť potrebu pre dobré správanie voči sebe navzájom.
Aký ma byť vlastne ten dobrý človek? ...
Také nezmyselné zlátaniny sú schopní... ...
Celá debata | RSS tejto debaty