Michael Laitman

Neurochirurg a akademik Arnold Smejanovič, ktorý zasvätil život výskumu ľudského mozgu, k otázke povedal: „Pred sebou vidím hmotu, ktorej bunky obsahujú také množstvo znalostí, že človeku sa chce sňať klobúk podobne ako Newtonovi pred každým bádateľom, ktorý ju skúmal“. Napriek tomu dodáva, že stále nevieme, ako mozog skutočne „pracuje“.

Vieme, že pre akýkoľvek signál z nervu, ucha alebo oka mozog vytvorí obraz. Vďaka čomu ale nakoniec človek pochopí, čo je opica, čo lampa a čo je on sám? Hoci je mozog výkonnejší než ktorýkoľvek superpočítač, najúžasnejším na ňom zostáva fakt, že vedomie v tele nemá žiadne konkrétne miesto. Spojenie medzi mozgom a myšlienkou je úplná džungľa a hlboké tajomstvo, ktoré pravdepodobne patrí Stvoriteľovi.

Stvoriteľ ako silové pole

O koncepte „Stvoriteľa“ sa dnes vedci už neboja hovoriť. Potvrdzujú tým, že podstata vedomia presahuje naše chápanie, uvedomenie aj predstavivosť. Súčasná veda vie, že dráždením určitých oblastí mozgu konkrétnymi podnetmi vzniká zvláštny typ zložitého usporiadania spojov medzi nimi. Ale čo ďalej, nevedia.

Tu je výstup, tam je vstup, medzi nimi nejaké spojenie a inde zas iné, ale podstata toho nie je jasná. Nevieme, čo sa vlastne deje vo vnútri! Čo je to za myšlienku otlačenú v človeku, dávajúcu mu v nejakom rozsahu pocit existencie? Vytvára v človeku obraz, ktorým ho ovplyvňuje a utvára. On to prijíma ako informácie, spracováva ich a pôsobí spätne. Kde je to všetko? V mozgu nie.

Vo skutočnosti existuje jedno obrovské „mozgové centrum“ – povedzme silové pole, kde je obsiahnuté úplne všetko. Jeho meno je Stvoriteľ. S týmto poľom sme spojení a vo väčšej či menšej miere sa v ňom stále nachádzame.
Bohužiaľ sami nevidíme prepojenie všetkého do jediného zjednoteného celku, nevnímame v úplnom rozsahu možností pravý obraz vesmíru. Preto sa nám zdá všetko neuchopiteľné, ako a odkiaľ to pochádza. Ale neobmedzujme sa len na sivú hmotu alebo jej malé detaily, je potrebné pochopiť, že okrem tohto silového pola nič nie je.

Práve odhalenie, že vlastnosti mozgu sú nekonečné, nás povedie k prijatiu faktu, že cez tento biologický aj duchovný superpočítač, kontaktný bod, sme vo vnútri Stvoriteľa (silového poľa) a úlohou ľudstva je zviditeľniť našu komunikáciu s Ním.

Myšlienky, ktoré prichádzajú zvonku

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu John Eccles tvrdil: „Mozog nevytvára myšlienky, iba ich zvonku prijíma. Kde sa rodia teórie, hypotézy a objavy, to fyziológovia zatiaľ nevedia. Mozog je bytosť v bytosti, tajomstvo pod siedmimi pečaťami.“

Podľa Michaela Laitmana, známeho popularizátora autentickej kabaly, sú tieto vedecké závery správne. „Práve preto musíme študovať vedu kabalu,“ vysvetľuje, že tam, kde súčasná fyziológia naráža na svoje limity, začína hlbšie poznanie zákonitostí sveta.

Podobne uvažoval aj slávny ruský chirurg Nikolaj Pirogov, podľa ktorého mozog jednotlivca slúži ako orgán myslenia pre „myseľ sveta“. Naznačoval, že je nutné uznať existenciu okrem intelektuálneho aj iného, vyššieho, svetového myslenia.

Michael Laitman s týmto pohľadom plne súhlasí a dodáva: „Áno. Prirodzene. Preto sme všetci prepojení skrze to, čomu sa hovorí mozog. Ale to už nie je mozog, je to duša.“ Podľa neho práve toto prepojenie vysvetľuje, prečo sú hranice medzi jednotlivými vedomiami priestupnejšie, než si klasická medicína pripúšťa.

Keď sa akademika Smejanoviča opýtali, kde má duša svoje miesto – či v mozgu, mieche či srdci – odpovedal: „Myslím, že táto substancia miesto nepotrebuje. Ak existuje, potom je paňou celého tela.“
Michael Laitman však ponúka konkrétnejšie vysvetlenie: „Nie, Duša je obrovské silové pole Vyššej mysle, v ktorom existujeme.“

Podľa Michaela Laitmana je nemožné určiť miesto duše, pretože vo Vyššom svete neexistuje miesto, priestor ani pohyb. „Naše telá neexistujú, je to ilúzia, ktorú v sebe vykresľujeme.

Kniha Zohar a veda kabala otvorene hovoria o tom, že seba aj náš svet si predstavujeme vo veľmi obmedzených rozmeroch a formách, ktoré v skutočnosti neexistujú,“ vysvetľuje Laitman s tým, že akademickí vedci k tomuto poznaniu čisto vedeckou cestou nikdy nedôjdu. Budú sa síce schopní teoreticky dohadovať, ale bez iného videnia cieľ nedosiahnu. „Postupne dôjdu k vede kabala, odložia svoju ‚sivú hmotu‘ nabok a svet začnú poznávať skrze túžbu odovzdávať a túžbu prijímať. Súčasný spôsob chápania sveta u nich prebieha cestou rozumu namiesto jedinej túžby, ale akonáhle sa do nej človek zapojí, začína vnímať skutočný svet,“ uzatvára Laitman.