Michael Laitman

Jedného z mojich študentov nedávno zaujali odpovede troch malých detí na otázku „Čo je pre teba láska?“ a spýtal sa ma, či sa z odpovedí týchto detí môžeme učiť vyjadrovať lásku ako dospelí.

Čo tie deti hovorili?

Jedno z detí odpovedalo: „Láska je, keď niekomu dáš väčšinu svojich cukríkov, bez toho aby si ho nútil, aby ti niečo vrátil.” Inými slovami, dávať to, čo máme radi, v prospech druhých je prejavom lásky.

Druhé dieťa odpovedalo: „Láska je to, čo ťa núti usmievať sa na ostatné deti, aj keď si unavený.” Aj to je prejav lásky, zámer pozdvihnúť náladu druhým napriek našim vlastným pocitom odporu.

Tretie dieťa odpovedalo: „Láska je, keď celý deň nosíš košeľu, o ktorej ti kamarát povedal, že je krásna a že sa mu páči.” To je ďalší prejav lásky, tj prianie potešiť druhých tým, že pre nich urobíte niečo, o čom viete, že sa im páči.

Bolo by múdre, aby sme sa, ako dospelí, z týchto jednoduchých prejavov lásky poučili a uplatnili ich v spoločnosti. Vyrástli sme však v ľudí, ktorí často prejavujú opačné rysy, nenávisť, bojovnosť, rozpoltenosť a ľahostajnosť, čo v našom živote plodí mnoho ťažkostí a utrpenia.

Dôvodom je neustály rast nášho ega, túžby užívať si pre vlastný prospech na úkor druhých, ktorý chce všetko pohltiť pre seba. Vyššie spomínané prejavy lásky nás však neopúšťajú úplne. Zostávajú ako vnútorný potenciál a príležitosť na to, aby sme sa začali nesebecky rozvíjať, šliapali po prebujnenom egu a realizovali tieto jednoduché prejavy lásky podobne ako deti, s tým rozdielom, že ako dospelí tak robíme z uvedomenia a prekonávania.

Na pozadí nespočetných bojov a konfliktov, v ktorých sa dnes nachádzame a z ktorých mnohé roznecujú nenávisť medzi nami, si želáme, aby sme v sebe našli prostú nevinnosť prejavov vzájomnej lásky a aby sme sa snažili vytvárať nové spojenia živené podporou, povzbudzovaním a starostlivosťou o lásku, ktorá nás všetkých pozdvihne nad naše rozdelenie, tj aby sme dosiahli to, čo je napísané, že „láska zakryje všetky zločiny”.