Michael Laitman

Musíme vedieť, že svet bol stvorený s túžbou prijímať. Preto hneď ako sa dieťa narodí, chce sa tešiť – až do svojho posledného dňa – napríklad keď sa chce s nami hrať. A keď vyrastie, tiež chce zažívať len radosť a potešenie.

Okrem toho musíme vedieť, že potešenie je duchovná záležitosť. Rozkoš nemôžeme uchopiť, je ako svetlo. Preto musí byť každé potešenie v nejakom šate. Obyčajne v lákavom, trblietavom – len aby sme zistili, že sú to len sklíčka a mačacie zlato, a že radosť z neho trvala ešte kratšie než ten lesk.

Rovnako vidíme, že keď sa malé dievčatko hrá s bábikou, potešenie, ktoré pociťuje, je skutočné, a keď my, rodičia, chceme, aby nechala bábiku a išla sa najesť, dievčatko si myslí, že má krutých rodičov, horších ako susedia, pretože susedia ju pri hre nerušia – a rodičia áno. Vidíme to aj vtedy, keď je v dome šesťmesačné dieťa a plače a my dievčatko požiadame: „Prečo sa hráš s bábikou a bozkávaš ju? Je to falošné bábätko, poď sa hrať so skutočným bábätkom,“ odmietne, hoci sme si istí, že ide o „skutočné oblečenie“.

A keď dievčatku povieme: „Prečo sa netešíš z ozajstného bábätka?“, nebude mať odpoveď. Ale keď jej povieme: „Vidíš, ako sa mamička hrá s bábätkom?“, alebo „s tým chlapčekom sa hrajú aj iní ľudia a bozkávajú ho. Nikdy sa nestane, aby sa dospelý človek hral s bábikou a bozkával ju.“ V tomto prípade pravdepodobne odpovie, že skutočné potešenie a radosť je predsa v jej bábike, a dôvod, prečo dospelí bozkávajú a hrajú sa so skutočnými deťmi je len v tom, že oni netúžia po pravej radosti. „Ale ja si chcem užívať život, preto chcem byť šťastná so svojou bábikou.“

Je to skutočne tak. Človek, ktorý ešte nie je dostatočne vyvinutý, nemôže mať radosť zo skutočného odevu – z duchovného života – aj keď je v ňom nekonečné potešenie.

Táto alegória tiež hovorí, že sú ľudia, ktorí radšej zostávajú v zdanlivých dočasných pôžitkoch, podriaďujú sa falši a za žiadnych okolností nie sú ochotní vidieť pravdu.

A sú aj ľudia, ktorým ide o pravdu, t. j. o vstup do duchovnosti, a ktorí sa k takémuto dosiahnutiu „zahrejú“ tým, že sa spoja so svojím okolím, so skupinou ľudí, ktorých spája spoločná snaha o hľadanie pravdy – zmyslu života. Človek má totiž vždy na výber, čím svoj život naplní.