Michael Laitman

Duchovné potešenie je uspokojenie, naplnenie alebo pocit blaženosti zo spojenia s celým vesmírom.

Sme stvorení tak, že v tomto stave pociťujeme dokonalosť celistvosti prírody a to je najvznešenejšie naplnenie, aké môžeme pocítiť.

Je úplne neporovnateľné s našimi pozemskými pôžitkami. Nič iné ho nemôže nahradiť. Prečo? Je to naplnenie večnosti, dokonalosti a harmónie, ktoré špecificky napĺňa našu najväčšiu, najvyššiu a najsilnejšiu možnú túžbu. V tomto pocite spočíva prepojenosť, vzájomné dopĺňanie a súznenie všetkých protikladných prvkov.

Táto nekonečná harmonická symfónia nás napĺňa tak dokonale, že nám stačí len chvíľka premýšľania, aby sme pochopili, aká je obšírna a dokonalá.

Nemali by sme si však myslieť, že žiť v takom svete znamená byť v neustálom stave nirvány. Je to svet, ktorý v sebe musíme stále pestovať. Vyžaduje neustálu analýzu a povznášanie sa nad naše egoistické túžby po vlastnom prospechu na úkor druhých, ako nás učí múdrosť kabaly. Žiť v takom svete teda nie je také úplne jednoduché, vynaložené úsilie nám však otvára dvere, za ktorými sa skrýva naozaj mimoriadne potešenie, ktoré presahuje akúkoľvek telesnú rozkoš, ktorú teraz poznáme. Je to potešenie zo spojenia s dokonalosťou.

Keď dosiahneme duchovné uspokojenie, nesedíme len tak a nevyhrievame sa v oceáne nekonečného potešenia. Vlastne stojíme pred dilemou, že si tento stav nemôžeme sami naozaj užiť, pokiaľ si ho neužívajú ostatní. Vynára sa v nás pocit zodpovednosti, ktorá nás vedie k snahe urobiť všetko pre to, aby taký vznešený stav dosiahol každý. Naším prianím je priblížiť sa ostatným, aby sme im nejakým spôsobom dali ochutnať – hoci len maličkú lyžičku – takého sveta nesmiernej blaženosti.