Michael Laitman

Zdá sa, že láska k blížnemu je niečo také jednoduché ako nabádať dieťa, aby sa kamarátilo s ostatnými deťmi a nehádalo sa.

V skutočnosti je to však hraničná čiara, ktorá rozdeľuje realitu na náš hmotný svet, v ktorom existujeme v láske k sebe samým, a Vyššiu realitu, kde existujú iba tí, ktorí dosiahli lásku k blížnemu.

Hranica je uzamknutá

A táto hranica nad hmotným svetom je veľmi jasná a prísne strážená Zhora, z duchovného sveta. Nad touto hranicou stoja veľké sily, prísne a veľmi náročné, ktoré presne určujú, kto má zostať v našej nižšej realite a kto je hoden existencie vo Vyššej realite, v budúcom, duchovnom svete.

Všetka naša práca preto spočíva v tom, ako vystúpiť z nižšej reality, ktorú teraz pociťujeme. Navyše si ani neuvedomujeme, nakoľko je nízka a obmedzená – je to jednoducho náš život, náš svet, sme to my.

Kabalisti nám vysvetľujú, že hlavné je prekročiť hranicu a vstúpiť do Vyššieho sveta a tam pokračovať v stúpaní vyššie a vyššie. Nesmieme sa nechať ovplyvniť a zmiasť prírodnými silami, aby nás opäť nestiahli dole, kde vládnu egoistické zákony tohto sveta.

Cieľ vedy kabaly

To je tiež hlavným cieľom vedy kabaly – naučiť nás, ako prekročiť túto hranicu, zoznámiť nás so zákonmi Vyššieho sveta a pomôcť nám ich začať používať. To znamená, že úlohou kabaly je nás pripraviť na existenciu vo svete Stvoriteľa, ktorý sídli na najvyššom stupni duchovného sveta.

Preto sa veda kabala vôbec nezaoberá naším svetom, teda ničím, čo je pod hranicou s Vyšším svetom. A iba ľudia, ktorí dosiahli lásku k blížnemu a prešli do Vyššieho, duchovného sveta, tam začínajú študovať jeho zákony, odhaľujú ich na sebe a učia sa ich správne používať.

Kým človek nevstúpi do duchovného sveta, nie je schopný dôkladne pochopiť múdrosť kabaly, pretože tá je celá venovaná zákonom Vyššieho sveta. Preto by človek mal na tento prechod z nášho sveta do sveta Vyššieho sústrediť všetky svoje sily, aby odhalil Vyšší svet vo svojich pocitoch a porozumel jeho zákonom.

Duša usilujúca o Vyšší svet

A všetko, čo sa týka čisto nášho sveta, sa nevzťahuje k tej realite, kde by sme mali byť. Duša, ktorá je v každom z nás, je božskou čiastočkou, a preto sa usiluje o návrat do rovnakého stavu, do rovnakej reality, kde je Stvoriteľ, teda do Vyššieho sveta. A my musíme sami seba posudzovať iba vo vzťahu k tomuto Vyššiemu svetu, nie vo vzťahu k tomu, čo je pod hranicou medzi svetmi.

Všetko, čo stojí za to robiť v tomto živote, by malo byť len kvôli tomu, aby sme sa povzniesli z nášho sveta do sveta Vyššieho.