Skutočne sa dnes zdá, že svoje šťastie často nachádzame tým, že robíme ostatných menej šťastnými. Taká je povaha nášho ega – túžba užívať si na úkor druhých. Ego meria naše šťastie v porovnaní s ostatnými. Môžeme sa pozrieť na niekoho, kto má menej ako my, a cítiť sa nadradene, čo nám môže priniesť pocit naplnenia. Túto tendenciu vidíme aj v celosvetovom meradle – cez vojny, tvrdú konkurenciu a spoločenské rozdelenie.
Potom sa ponúka otázka: Čo keby sme vytvorili ilúziu, v ktorej by každý veril, že je nadradený ostatným? Keby sme mali „okuliare“, ktoré by nám umožnili vnímať, že žijeme v bubline vlastnej nadradenosti, chodili by sme po svete s pocitom uspokojenia, pozerajúc sa zhora na ostatných – bez toho, aby sme si uvedomovali, že ostatní sa cítia rovnako. Takto totiž túžime cítiť sa v rámci svojej egoistickej povahy, a preto by to mohol byť vskutku výborný „patent“ pre náš svet.
Taký egoistický pocit šťastia nám však zďaleka neprináša skutočné šťastie. Je veľmi obmedzený, krátkodobý a povrchný. Na rozdiel od tohto sebastredného vnímania šťastia, ktoré je zakorenené v našej egoistickej prirodzenosti, môžeme skutočné a trvalé šťastie nájsť vtedy, keď sa naučíme starať o druhých. Ak sa zameriame na to, ako urobiť druhých šťastnými, vykročíme na cestu skutočného naplnenia. Keby sa každý usiloval o šťastie druhých, šťastie by sa šírilo prirodzene a každý z nás by sa cítil šťastný tým, že pozdvihuje ostatných.
Problémom však je, že naše egoistické ja odmieta túto myšlienku. Ako ľudstvo zatiaľ nesmerujeme k riešeniu v podobe snahy činiť ostatných šťastnými. Naopak, mierime k poznaniu zla, zatiaľ čo sa každý snaží urobiť šťastným iba sám seba. Čo znamená „poznanie zla“? Je to uvedomenie si, že naše súčasné egoistické nastavenie života je chybné a neúplné – že žijeme v paradoxe, keď na jednej strane túžime byť šťastnejší, ale na strane druhej čelíme stále väčším problémom, krízam a utrpeniu.
Kabalisti už po generácie poznajú riešenie tohto problému. Zanechali nám metódu, ako sa pozdvihnúť na vyššiu úroveň existencie cez rozvoj zámeru dávať a vytvárať pozitívne spojenie s ostatnými a s prírodou – za hranicami nášho obmedzeného ega.
Existuje druhá prirodzenosť – láska, dávanie a pozitívne prepojenie – ktorá leží mimo našej egoistickej podstaty. Akonáhle ju objavíme, uvidíme jasne, že nič iné už k životu nepotrebujeme. S touto novou prirodzenosťou budujeme aj odhaľujeme úplne nový svet – svet, ktorý nie je poháňaný konkurenciou a utrpením, ale vzájomným ohľadom, podporou, povzbudením a naplnením. Vtedy spoločne objavíme pravé šťastie, v harmónii a mieri po celom svete. Nejde o utopickú predstavu – je to konečný stav ľudského vývoja. A my môžeme pozitívne napomôcť tomuto vývoju tým, že sa naučíme, ako a prečo príroda vedie všetko a všetkých k tejto dokonalosti – a ako sa môžeme posunúť zo súčasného rozbitého stavu do žiaduceho, harmonického a mierového cieľa.
Celá debata | RSS tejto debaty