Michael Laitman

Dieťaťu je možné povoliť všetko
Pre mnohých rodičov je veľkým problémom rozhodnúť, čo dieťaťu dovoliť a čo zakázať. Rôznych rád na túto tému existuje nespočet. Poďme si to rozobrať.
V skutočnosti je možné dieťaťu povoliť všetko, ale! Iba v určených medziach. A práve stanovenie správnych hraníc je jednou z najdôležitejších úloh rodičov. Stanoviť hranice znamená určiť dieťaťu v závislosti od jeho veku, kedy má ísť spať, čo má jesť a pod.
Často však vzniká pocit, že pokiaľ svoje dieťa obmedzujeme, asi ho dostatočne nemilujeme a sme naň príliš prísni.

Ako teda správne nastaviť hranice?
Predovšetkým celý systém pravidiel a obmedzení, ktorý pre dieťa nastavujeme, musí vychádzať z lásky. Dieťa musí hranice prijať s porozumením a ideálne samo s nimi súhlasiť.
Na druhú stranu to stále sú hranice. Nejde o to, čo by si dieťa prialo, ale o podmienky, ktoré musí plniť – a to dôsledne, aj keď sa mu nechce.
Ako ale dieťa priviesť k tomu, aby samo prijalo obmedzenia, ktoré mu nastavíme? Aby sme mu ich nemuseli neustále pripomínať a samo ich dodržiavalo?
To možno dosiahnuť nie „policajným“ tlakom zo strany rodičov, ale vplyvom prostredia a príkladom. Pokiaľ sa okolie chová určitým spôsobom, každé dieťa ho bude napodobňovať.
Plnením požiadaviek prostredia dieťa vníma ako úspech a plní ich bez vnútorného odporu. Je potrebné nájsť vonkajšie vzory, ktoré dieťa považuje za dôležité, a potom bude ochotne nasledovať pravidlá.

Takú rolu môžu hrať napríklad športové oddiely. Dieťa si tiež môže brať príklad od staršieho súrodenca, kamaráta či suseda, ktorému závidí a ktorého vníma ako silného a významného. Na staršie deti sa totiž malé deti vždy pozerajú s obdivom. Dospelí pre nich bývajú ako „nábytok“, ale staršie deti sú vzorom.
Preto je možné vytvoriť pre dieťa vhodné prostredie. Pozývate k sebe domov kamarátov, objednávajte im napríklad pizzu, a hlavne zaistite, aby sa držali pravidiel, ktoré považujete za dôležité, a aby si vaše dieťa užívalo spoločné chvíle s nimi.