Michael Laitman

V Rwande bolo v roku 1994 počas iba sto dní brutálne zavraždených asi 800 000 ľudí, väčšinou príslušníkov menšiny Tutsiovcov. Dnes medzi pozostalými žijú tí istí ľudia, ktorí tieto hrozné činy spáchali. Novinár Philip Gourevitch opísal, ako sa Rwanda vydala výnimočnou cestou k zmiereniu: Vláda zaviedla v celonárodnom meradle proces, v ktorom obnovila tradičný systém zvaný gacaca – komunitné súdy bez právnikov. V mestách sa verejne prejednávali jednotlivé prípady, vinníci boli vyzývaní na priznanie a spoločne sa rozhodovalo o treste. V Rwande odpustenie znamenalo zrieknuť sa pomsty – nie zabudnúť alebo vymazať bolesť, ale rozhodnúť sa žiť spoločne. Mnoho ľudí stále bojuje so svojimi osobnými zraneniami, ale celkovo rwandská spoločnosť dosiahla pokrok.

V skutočnosti sa jedná o výstup na novú úroveň existencie. Aj keď to ľudia vedome nechápu, vďaka tomuto procesu začlenili do svojich životov pozitívnu silu lásky, odovzdania a spojenia, ktorá je živou súčasťou prírody. Či už si to uvedomujú, alebo nie, prevzali vládu nad silou prírody, ktorá tieto udalosti vytvára, riadi, a nakoniec realizuje prostredníctvom človeka. Toto prijatie, aj keď čiastočné a nevedomé, je neuveriteľne vysokým duchovným činom. Ľudské spoločnosti pomôže a posilní ju.

Predstavte si, že ste prišli o svojich blízkych tým najstrašnejším spôsobom, je možné ich vrahom naozaj odpustiť? Môžeme tak urobiť buď vedome, a to tak, že do svojho života pritiahneme pozitívnu silu lásky, milosti a spojenia, alebo nevedome, jednoducho preto, že neexistuje iná cesta vpred.

Podľa prísneho zákona prírody sa odpustenie stáva nutnosťou. Niekedy pochopenie pramení z uvedomenia si, že iná možnosť neexistuje. Ale aj na najhlbšej úrovni na nás vždy pôsobí dobrá sila, dokonca aj v tých najhorších zverstvách. Musíme si uvedomiť, že takéto udalosti nevytvárame my sami. Sme vedení. Na scéne na nás skryto pôsobí dobrá, všemocná a dokonalá Vyššia sila.

To vyvoláva ďalšiu otázku: Ak je Vyššia sila neskonale dobrá a ušľachtilá, ako môže vôbec dopustiť, aby sa diali také hrôzy a utrpenia? V tomto okamihu začína veľmi intenzívna vnútorná práca, skúmanie vlastnej duše také hlboké, že sa zdá, ako by sa rozpletal nekonečný labyrint. Toto úsilie však vedie k vyššej úrovni vedomia a pochopenia.

Niektorí ľudia hovoria, že musíme neustále otvárať staré rany, odhaľovať všetku bolesť a čeliť každej nespravodlivosti, zatiaľ čo iní tvrdia opak: neotvárať minulosť. Ja tiež hovorím, aby sme minulosť znova neotvárali. Nič, čo sa stalo v minulosti, nemôžeme vyriešiť sami. Ľudské bytosti so svojim intelektom a všetkými tými emóciami nemôžu nájsť riešenie týchto bolestných dilem.

Mali by sme sa navzájom podporovať, aby sme sa nezaoberali minulými zlami, ale aby sme sa nad ne povzniesli, hľadali pozitívnu silu skrytú v skutočnosti a zladili sa s ňou. Potom môžeme začať ozdravný proces pre jednotlivcov, spoločnosť i ľudstvo ako celok.