Michael Laitman

Či si to chceme pripustiť alebo nie, všetci na seba priamo pôsobíme. Od samého začiatku sme súčasťou jedného systému. Každý náš čin sa premieta do života všetkých ostatných – aj keď to nevidíme a necítime.

To je nesmierne vážna skutočnosť. Zatiaľ necítime osobnú vinu za to, čo sa deje okolo nás. Myslíme si, že nerobíme nič zlé. A keď niekto cudzí pácha zlo, zdá sa nám, že s tým nemáme nič spoločné.

Raz sa nám však odhalí, že vo všetkom, čo konáme my aj druhí, sme vzájomne spojení tým najpriamejším spôsobom. A nikto nebude môcť povedať: „Ja som predsa nikomu nič neurobil!“

Jedna spoločná duša

Všetci nesieme zodpovednosť za to, čo sa vo svete deje. Sme totiž časti jedinej duše, ktorá sa nazýva Adam Rišon.

Kabala vysvetľuje, že Stvoriteľ – ktorého podstatou je láska a odovzdanie – stvoril túto dušu s opačnou vlastnosťou: s egoizmom, teda túžbou prijímať pre seba. Len tak mohol vzniknúť skutočný náprotivok Stvoriteľa. Inak by stvorenie bolo obyčajnou kópiou, čo nie je možné.

Aby sa mohol tento obrovský egoizmus napraviť, Stvoriteľ rozdelil dušu Adama na nespočetné množstvo častí, premiešal ich a vložil do každého z nás malú egoistickú iskru. Tá vznikla nielen samotným rozbitím, ale aj premiešaním rôznych vlastností (sfirot).

Preto každý z nás, kto sa objavil na svete ako výsledok tohto procesu, svojím správaním pôsobí na všetkých ostatných bez výnimky. Nejde teda o to, kto je hriešnik a kto spravodlivý, kto lepší a kto horší. Všetci dostávame od Stvoriteľa rovnaké sily na prekonanie svojho egoizmu. Rozdiel je len v tom, ako ich využijeme. Zodpovednosť za naše činy nám ale nikto neodparí – a tieto činy sa vždy odrážajú v celku.

Zákon jednoty a vzájomnej záruky

„Zákon je prísny, ale je to zákon,“ hovorievali už starí. Platí to aj o zákone jednoty a vzájomného ručenia. Ten na nás pôsobí neúprosne – či si to uvedomujeme, alebo nie. A keď ho porušujeme, dopadá to na nás tým najhorším spôsobom.

Čím skôr začneme medzi sebou žiť podľa princípov tohto zákona – teda v láske a vzájomnom dávaní – tým príjemnejší a ľahší náš život bude.

Vtedy sa začneme zbližovať na hlbšej úrovni – na úrovni duší. Postupne sa priblížime k pôvodnému stavu jednotnej duše, čo je skutočným cieľom stvorenia. Tentoraz už ale nie ako egoisti, ale podobní Stvoriteľovi – v láske a odovzdaní.

Potom všetci pocítime, že medzi nami neexistujú žiadne rozdiely. Ani v národnosti, ani v povahe, ani v názoroch. V jednotnej duši sa totiž každý snaží naplniť nie seba, ale ostatných, a všetko dobré, čo prijíma od Stvoriteľa, odovzdáva ďalej. V tomto kruhu nastáva úplné spojenie stvorenia so Stvoriteľom.