Michael Laitman

Narodil som sa a vyrastal v rodine lekárov. Moja mama bola gynekologička, otec zubár a aj moja teta s ujom boli lekári. Ak niekto náhle ochorel, okamžite bol k dispozícii fonendoskop, lieky, konzultácie a každý vedel, čo má robiť. Liečba bola poskytovaná prirodzene, ako súčasť rodinného života. V tomto zmysle bol celý systém zdravotnej starostlivosti v mojom dome. Bola tam starostlivosť, pozornosť a blízkosť.

Presne takýto pocit by mal existovať medzi lekárom a pacientom – pocit, že sú členmi jednej rodiny. Bez toho neexistuje skutočná dôvera. Dnes si však lekári takýto postoj nemôžu dovoliť. Sú preťažení a zahltení pacientmi. Žiadne dary ani vďačnosť nezmenia fakt, že sú jednoducho preťažení. Samotný systém neumožňuje skutočné ľudské spojenie.

Preto potrebujeme úplne iný systém, ktorý nebude klásť dôraz na lieky, ale na človeka, podobne ako v starovekej čínskej medicíne. Zdravotná starostlivosť by mala zahŕňať celý život človeka. Mala by byť skutočným životným systémom: ako sa človek narodí, čo dýcha a konzumuje, ako ho ovplyvňuje prostredie a ako na to všetko reaguje jeho telo ako biologický systém v rámci väčšieho okolitého systému. Mala by zahŕňať to, ako ľudia žijú, uzatvárajú manželstvo, rodia, starnú a zomierajú.

Celú túto postupnosť ľudského života treba vnímať ako systém v rovnováhe s prírodou. Preto musí byť človek s prírodou integrálne spojený, žiť podľa jej zákonov, chápať, čo vyžaduje, a ako sa musí naladiť na vzájomné prepojenie. Tak ako harmónia v tele znamená zdravie a rovnováha v prírode znamená zdravie prostredia, tak musí existovať aj homeostáza medzi nami a naším prostredím.

Dnes túto rovnováhu narúšame. Narúšame nielen rovnováhu prírody, ale aj našu vnútornú rovnováhu a čo je najdôležitejšie, rovnováhu medzi nami a okolitým svetom. Vôbec jej nezodpovedáme. Príroda funguje podľa zákona samostabilizácie: dostávaš toľko, koľko dávaš. Takto sa udržiava rovnováha. My sme však v úplnom rozpore s týmto princípom. Neúnavne konzumujeme prírodu a nedávame jej nič iné ako znečistenie a ničenie.

Dnes túto rovnováhu narúšame. Narúšame nielen rovnováhu prírody, ale aj našu vnútornú rovnováhu a, čo je najdôležitejšie, rovnováhu medzi nami a okolitým svetom. Vôbec jej nezodpovedáme. Príroda funguje podľa zákona samostabilizácie: dostávaš toľko, koľko dávaš. Takto sa udržiava rovnováha. My sme však v úplnom rozpore s týmto princípom. Neúnavne konzumujeme prírodu a nedávame jej nič iné ako znečistenie a ničenie.

Všetko závisí od ľudského vzdelávania, predovšetkým od environmentálneho vzdelávania. Pod pojmom „environmentálne vzdelávanie“ nemám na mysli len to, ako sa ľudia vzťahujú k neživej, rastlinnej a živej úrovni prírody, ktorá nás obklopuje, ale predovšetkým k ľuďom. Preto to nazývam „integrálne vzdelávanie“, pretože aby sme zmenili postoj ľudstva k prírode a spoločnosti, musíme zmeniť človeka. Žijeme v spoločnosti, ktorá nás neustále negatívne ovplyvňuje, a my ju ovplyvňujeme rovnakým spôsobom. Náš egoizmus, teda túžba užívať si na úkor iných a prírody, nás núti konzumovať, presadzovať sa a zarábať – a dokonca kradnúť – za každú cenu, bez toho, aby sme na oplátku niečo dali. Preto jednotlivec aj spoločnosť potrebujú nápravu.

Záverom je, že ľudská bytosť sa musí zmeniť. Sme zdrojom všetkých problémov na svete. Bohužiaľ, tejto skutočnosti sa venuje len minimálna pozornosť.

Na jednej strane na nás tlačí globálna kríza a bude v tom pokračovať. Príroda o tom nepochybuje. Keď sa nerovnováha stane príliš veľkou, druhy miznú. Ľudstvo by mohlo čeliť rovnakému osudu. Environmentálne, sociálne a ekonomické krízy sa zintenzívňujú. Náš nedostatok rovnováhy s prírodou nevedie k ničomu dobrému.

Na druhej strane máme metódu, ktorá vysvetľuje, ako zmeniť ľudskú bytosť a urobiť z nej neoddeliteľnú súčasť prírody. Potom začneme vnímať prírodu – neživú, rastlinnú, živočíšnu aj ľudskú – ako jeden jediný organizmus. Je zaujímavé, že toto je aj základom čínskej medicíny. Nezaobchádza s človekom ako s izolovanou jednotkou, ale ako so súčasťou komplexného, prepojeného systému.

Ak prijmeme tento názor, zmenia sa lekár aj pacient. Lekár už nebude len predpisovať lieky a pacient už nebude len požadovať úľavu. Obaja pochopia, že uzdravenie začína obnovením rovnováhy medzi ľudskou bytosťou a celou prírodou.