Keď som bol mladý, často som si kládol otázku: „Čo bude ďalej?“ Najskôr škola, potom vysoká, potom práca, rodina a tak stále dookola. Lenže pretože som na túto otázku nedokázal nájsť skutočnú odpoveď, necítil som žiadnu motiváciu študovať ani sa niečomu konkrétnemu venovať. Často som upadal do apatie. Pokiaľ neexistuje jasný zmysel, pokiaľ nerozumieme tomu, prečo vlastne čokoľvek robíme, potom sa všetko životné úsilie javí ako prázdne a bezvýznamné.
Tento pocit vychádza z vnútorného „ja“, ktoré sa v človeku postupne formuje. Človek si začne klásť otázky: „Prečo žijem? Načo som tu?“ Keď sa táto otázka prebudí s dostatočnou silou, vyvoláva veľmi ťaživý vnútorný stav. Všetko sa zdá byť bez zmyslu, a napriek tomu nás život neustále ženie vpred a núti nás, aby sme sa ho zúčastnili.
Celý náš život je v skutočnosti procesom utvárania a rozvoja tohto vnútorného „ja“. Postupne v nás rastie, až nakoniec začne hľadať svoj pôvod a svoj zmysel. Toto vnútorné „ja“ je pritom priamo spojené s vyššou silou. Toto spojenie sa odhaľuje práve skrz otázku po zmysle: „Načo? Prečo žijem?“
Táto otázka sa dotýka každého človeka, ale s rôznou intenzitou. U niekoho sa objaví len letmo a rýchlo zase zmizne. U iného sa vracia silne a vytrvalo. Človek, u ktorého sa táto otázka prebudí naplno, má možnosť ju rozvíjať a postupne dôjsť k odpovediam.
V istom zmysle skutočne existujú akési „vlákna zhora“, ktoré prepájajú vyššiu silu s vnútorným „ja“ človeka. Práve tieto vlákna v nás prebúdzajú otázky, impulzy, túžby aj vnútorné hľadanie. Vedú človeka po určitej ceste vývoja.
Ako ale pochopiť, prečo sa v jednom okamihu objaví určitý vnútorný stav a v inom iný? Prečo jedno „ja“ náhle prevládne, zatiaľ čo iné ustúpi do pozadia? Aby tomu človek plne porozumel, musí odhaliť svoju dušu — teda celé svoje spojenie s vyššou úrovňou. Taktiež vtedy začne vnímať, prečo je priťahovaný jedným smerom a nie iným, prečo sa v určitých chvíľach objavujú konkrétne myšlienky a túžby.
Všetko v stvorení je určitým spôsobom naprogramované. Začiatok, koniec aj všetky medzistupne sú už obsiahnuté v celkovom systéme prírody. Existuje v tomto obraze niečo, čo nie je vopred dané? Áno — je to spôsob, akým človek v tomto procese uplatní svoju slobodnú vôľu.
Samotná cesta aj jednotlivé fázy vývoja existujú. Ale to, ako sa ich človek zúčastňuje, nakoľko vedome do tohto procesu vstupuje a ako reaguje na vnútorné prebudenie, je ponechané jemu. Práve v tom spočíva jedinečná rola ľudskej slobody. Áno, mnohé je určené obecným plánom stvorenia, ale jeho osobné naplnenie závisí na každom z nás.


Celá debata | RSS tejto debaty