Michael Laitman

V živote každého človeka sa odohráva množstvo udalostí. Niektoré sú vnímané ako náhoda a k iným pristupujeme tak, akoby boli pripravené nejakou neznámou silou. Nechápeme dôvody ich vzniku, tak hovoríme, že to je osud, a pred ním, ako je známe, niet úniku.

Je skutočne všetko v našom živote predurčené, akoby vopred natočený film, alebo sa osud dá nejako zmeniť?

Program prírody a sloboda voľby

Podľa kabaly je celý scenár života človeka skutočne napísaný vopred, ale človek sám určuje podobu jeho realizácie. Veď na rozdiel od neživej hmoty, rastlín a živočíchov, nachádzajúcich sa v moci „slepého osudu“ (teda pod bezpodmienečným vyšším vedením prírody), ľuďom je daná slobodná vôľa.

V prírode sa všetko vyvíja — taký je jej program. Iba človek, na rozdiel od všetkých ostatných jej prvkov, môže vziať osud do svojich rúk. Ak to však nerobí, tak žije ako zviera — podriaďuje sa prírodným inštinktom, ktoré sú od začiatku pevne dané a nedovoľujú urobiť žiadny krok doľava ani doprava.

Človek je biologický automat

V tomto prípade inštinktívne reaguje na udalosti a neprináša nič nové. Ak by sme dôkladne preskúmali všetky svoje systémy: psychológiu, fyziológiu a osobnostné črty, tak by sme mohli vypočítať svoje rozhodnutia a reakcie na akékoľvek životné situácie.

Inými slovami, človek je v podstate stroj, ktorého inštinktívne správanie je vopred určené. Preto, ak hovoríme o zmenách v jeho živote, je potrebné brať do úvahy nie jeho samotného (veď jeho reakcie sú vypočítané), ale pôsobenie vonkajších síl na neho.

Iba od nich závisí, čo sa s ním stane, on sám nemá na nič vplyv. V tomto prípade sa nedá povedať, že si človek určuje svoj vlastný osud. Tak žije 99,99 % ľudí v tomto svete.

Východ z „matrixu“ predurčenosti

Človeku je však daná možnosť prevziať kontrolu do svojich rúk. Nemusí používať inštinkty vychádzajúce z jeho egoizmu, ale môže sa nad ne povzniesť a konať proti nim. To je úplne iné správanie. Vtedy človek vystupuje z automatickej predurčenosti zadanej prírodou.

Je to veľmi ťažké, ale možné. A deje sa to nie na úkor úsilia samotného človeka, ale s pomocou špeciálnej sily prítomnej vo vesmíre. V kabale sa nazýva „Svetlo, ktoré vracia k Zdroju“. Táto sila na nás začína pôsobiť, keď sa úprimne túžime povzniesť nad svoju prirodzenosť. Bez nej sme jednoducho roboti, ktorí fungujú podľa vopred určeného programu.

Hlavný zákon egoizmu

Maximum potešenia pri minime vynaložených síl — to je vzorec, ktorý opisuje všetko naše správanie. Vzorec je v podstate egoistický. Veď konajúc podľa neho, berieme do úvahy iba uspokojenie osobných potrieb, dokonca aj vtedy, keď sa občas zhodujú so spoločenskými. Prakticky nevenujeme pozornosť potrebám iných a sme pripravení doslova „ísť cez mŕtvoly“.

Nový program pre život

Ak k sebe priťahujeme túto osobitnú silu, ona nás začína rozvíjať iným smerom – smerom zjednotenia, dávania a lásky. To je už vyšší stupeň v porovnaní s egoistickými inštinktmi.

Ona sa stane doplnkom k našim osobným kvalitám a novým programom života. Prestaneme sa len tak nechať unášať prúdom inštinktov, ktoré nás nesú od narodenia do smrti, ale začneme tento proces ovládať. Osud prestane byť neprekonateľnou, neznámou silou – my sami začneme určovať, ako sa bude náš život vyvíjať.