Jednou z najdôležitejších úloh v živote je sebanáprava. Na tento svet neprichádzame len bývať, dosiahnuť nejaké úspechy a pozbierať nejaké zážitky. Sme tu, aby sme postupne objavovali a napravovali svoje vnútorné nedostatky. To sa však robí oveľa ťažšie, než hovorí. Väčšina z nás dokáže poľahky uvidieť chyby na druhých, no rozpoznať naše vlastné nedostatky si vyžaduje obrovské úsilie.
Aby sme v sebe objavili čo i len jedinú skutočnú chybu, musíme často prejsť nespočetnými sklamaniami, omylmi a útrapami. Ľudia trávia roky tým, že sa učia na vlastných chybách. Narážajú na prekážky, zlyhajú, zažívajú neúspechy, robia zlé rozhodnutia. Môžu dokonca svoj život úplne vykoľajiť, kým konečne pochopia, čo im bolo po celý čas skryté. Preto človek, ktorý dokáže úprimne ukázať na naše nedostatky, nám možno robí obrovskú láskavosť. Môže nám ušetriť roky utrpenia. Ak sme schopní vypočuť si, čo hovorí, vycítiť v tom pravdu a uvedomiť si to, čo potrebuje nápravu, získali sme tým niečo neoceniteľné.
Problém je v tom, že naše ego reaguje inak. Namiesto pocitu vďačnosti je prirodzenosťou ega cítiť sa dotknuto, urazene alebo ponížene. Kritika potom vnímame ako nepriateľa. Myslíme si: „Urazil ma. Odhalil moju slabosť. Zhodil ma.“ Poníženie a náprava však nemusia byť to isté. Môžeme uznať chybu v sebe a zároveň si vážiť toho, kto ju odhalil.
V mnohých prípadoch nám človek, ktorý nás neustále chváli, môže v skutočnosti viac uškodiť ako pomôcť. Pochvala nás môže ukolísať do uspokojenia. Môže nám zabrániť v tom, aby sme sa na seba pozerali úprimne. Ľudia nás niekedy povzbudzujú nie preto, aby nás podporili, aby sme boli lepšími, ale preto, že je to pre nich jednoduchšie, pohodlnejšie alebo dokonca výhodnejšie, aby sme zostali aký sme.
Preto môže byť kritika – ak je úprimná a zameraná na rast – oveľa cennejšia ako pochvala. Človek, ktorý poukáže na slabosť, môže mať v skutočnosti bližšie k nášmu skutočnému rozvoju než ten, kto nám hovorí len to, čo chceme počuť.
To, samozrejme, neznamená, že každá kritika je správna alebo že každý kritik má čisté úmysly. Skutočnou výzvou je naučiť sa počúvať. Namiesto toho, aby sme sa okamžite bránili, môžeme sa sami seba opýtať, či je tu niečo, čo potrebujeme vidieť: „Skrýva sa tu pravda o mne, ktorej som sa vyhýbal?“
Ak si vypestujeme takýto postoj, začneme sa na kritiku pozerať inak. Nemusíme ju vnímať ako útok, ale ako príležitosť rásť. Každá poznámka, sťažnosť a náročné stretnutie sa stanú šancou dozvedieť sa niečo o sebe.
neviem, či je to správne položená otázka, lebo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty