Život nie je viac než okamih. Premýšľame o ňom ako o dlhej ceste, ktorá sa tiahne rokmi a desaťročiami, ale v skutočnosti máme len prítomný okamih. Otázkou nie je, koľko okamihov nám bolo daných, ale či skutočne žijeme ten, ktorý práve prebieha.
Prežiť okamih správne neznamená len ním prejsť a nechať ho za sebou. Skôr sa ho dotknúť, uchopiť ho a spoznať, čím v skutočnosti je. Kto riadi jeho priebeh, prečo nám bol daný a čo od nás požaduje? Mali by sme svoj život prijať v jeho úplnosti a uchovať v sebe každý pocit, vhľad a každú možnosť, ktorú daný okamih ponúka – naplno ho prežiť.
To si vyžaduje neustálu vnútornú prácu. V každej chvíli si môžeme položiť otázky: „Prečo mi bol tento okamih daný? Čo z neho mám pochopiť? Čo v ňom mám robiť? Splnil som jeho účel, alebo som niečo podstatné prehliadol?“ Takéto otázky premieňajú život zo sledu plynúcich udalostí na vedomý proces objavovania.
Väčšina ľudí však žije na autopilota: deň za dňom, zamestnaná praktickými záležitosťami a každodennou rutinou, míňa jeden okamih za druhým. Schopnosť žiť inak však v nás už existuje, je súčasťou ľudskej prirodzenosti. Hlboko v našom vnútri žije, možno roky spiaca, túžba pochopiť zmysel života.
Podľa kabaly Stvoriteľ, ktorý je vyššou silou lásky, odovzdávania a spojenia, pred nami zámerne skrýva celú hĺbku životných otázok. Ak by sme neustále cítili obrovskú záťaž otázok ako „Prečo existujem?“ alebo „Kto riadi realitu?“, boli by sme nimi zahltení. Namiesto toho je nám daná možnosť postupného rozvoja a prebúdzania sa k nim krok za krokom.
Zmyslom života nie je len prijímať odpovede, ktoré už niekto iný objavil. Nestačí si o pravde prečítať v knihe alebo ju počuť od inej osoby. Každý jednotlivec ju musí objaviť sám. Musíme sa ponoriť do života, do svojho vnútorného sveta a do svojho vzťahu so Stvoriteľom. Samotné hľadanie je súčasťou zmyslu.
Práve toto hľadanie je tým, čo sa dá nazvať skutočným životom. Bez neho by sme síce mohli existovať, ale nežili by sme naplno. Keď začneme hľadať tajomstvo skryté v realite, každá skúsenosť nadobúda nový význam. Každé stretnutie, výzva, úspech a sklamanie sa stáva súčasťou väčšieho procesu odhaľovania.
Nemôžeme presne vedieť, kam táto cesta človeka privedie. Každý človek má vo stvorení svoj koreň a svoju jedinečnú úlohu. Každá duša má osobitnú úlohu, ktorá patrí iba jej.
Neustále sme vedení k tomuto cieľu, či už vedome, alebo nevedome. Výsledok však nie je niečo, čo sa dá predvídať. Cesta zostáva otvorená, plná možností. Sám Stvoriteľ riadi tento proces a zároveň každému človeku dáva slobodu zúčastniť sa na ňom.
Preto majú v duchovnom rozvoji zvláštne miesto modlitba a vnútorné spojenie so Stvoriteľom. Človek sa môže obrátiť k Stvoriteľovi a prosiť o vedenie – nie žiadať bohatstvo, úspech či pohodlie, ale prosiť o schopnosť žiť správne, pochopiť zmysel života a smerovať k nemu s plnou vlastnou účasťou.
Za ten okamih žitia niektorí vedia napáchať... ...
A čo je to ten "prítomný okamih"?... ...
ono to bude zrejme tým spoločenským systémom ,... ...
nemajú...:-) ...
Celá debata | RSS tejto debaty