Je známe, že čierne diery pohlcujú všetko, čo sa nachádza v ich gravitačnom poli. Pomocou najsilnejšieho Hubblovho teleskopu astronómovia objavili čiernu dieru, ktorú opisujú ako matku, čo priviedla na svet niekoľko hviezd. Funguje to tak, že čierna diera do seba nasáva oblaky plynu. Tieto oblaky plynu sa potom zahrejú na určitú teplotu, spoja sa s prúdmi plazmy a stanú sa z nich materské škôlky budúcich hviezd.
Tento príklad čiernej diery, ktorá rodí hviezdy, ukazuje, že existuje jasný prechod od tmy k svetlu, že existuje bod, do ktorého sa dostane, keď už nedokáže nič viac pohlcovať, a nakoniec musí všetko vypudiť. Ukazuje to určitý druh pulzácie v praxi.
Ak tento príklad čiernej diery rodiacej hviezdy priradíme k nášmu vlastnému životu, uvidím, že aj my v sebe máme vlastnosti čiernej diery. Naša egoistická sebaobslužná povaha chce neustále absorbovať a pohlcovať do seba.
Ako naša egoistická povaha neustále rastie, t. j. ako sa táto čierna diera v nás rozširuje v priebehu ľudského vývoja, nakoniec dospejeme k rozhodujúcemu momentu, keď si uvedomíme, že musíme zmeniť svoju prirodzenú podstatu z konzumnej na dávajúcu.
Tak ako hviezda zrodená z čiernej diery, aj my môžeme zrodiť niečo ako svetlo, ak sa premeníme.
Ako sa premeníme a zrodíme túto novú kvalitu?
Najprv si musíme uvedomiť, že čierne diery sú základom prírody – obrovská egoistická sila, ktorá všetko vťahuje do seba ako vákuum. Potom potrebujeme dospieť k pochopeniu, ako sa môžeme vymaniť z tejto čiernej diery, ktorá je v centre nášho bytia.
Toto poznanie, že základom našej prirodzenosti je čierna diera, pretože čierna diera len pohlcuje, všetko do seba vťahuje a rovnako nemá žiadnu budúcnosť, je blestné. Čierne diery v nás sú veľké egoistické prázdnoty, ktoré sa snažíme zaplniť a ktoré nikdy nemôžeme vyplniť, pretože vždy, keď sa s touto prázdnotou stretne určitý druh naplnenia, rozplynie sa.
Keď zistíme, že naša egoistická prirodzenosť je čistá čierna diera, zdroj a pôvod každej inej čiernej diery na všetkých úrovniach prírody, potom môžeme začať hľadať, ako túto prirodzenosť napraviť a trochu doplniť.
To je akt duchovného zrodenia, t. j. inverzná zmena z túžby prijímať na túžbu dávať.
Ľudstvo sa už nachádza v takomto procese, smerom k uvedomeniu si zla a nedostatkov svojej egoistickej prirodzenosti. Toto štádium vedie k tomu, aby sa ľudstvo túžilo po opačnom smere, po smere dávania. Inými slovami, vyvíjame sa smerom k úplnému uvedomeniu si chybnosti života výlučne pre vlastný prospech a v takomto okamihu sa v nás vyvinie úprimná túžba zmeniť našu egoistickú povahu na jej altruistický opak.
Celá debata | RSS tejto debaty