Sme zdrojom vlastnej radosti i smútku.
Sme zdrojom špiny i čistého prameňa.
Ako ľudia v zrkadle, je i svet mnohotvárny.
Je bezvýznamný a je nekonečne veľký!
— Omar Chajjám
Naozaj sme zásobárňou špiny aj čistoty. To znamená, že sme boli odvrhnutí od duchovnej stránky lásky, dávania a spojenia k jej telesnému protikladu.
Necítime duchovné vlastnosti, nesúcitíme s nimi a necítime ani potrebu sa k nim priblížiť. Sme jednoducho ponorení samí do seba, do svojich egoistických záujmov.
Špina spočíva v tom, že popierame duchovný svet, t. j. svet plný kvalít lásky, dávania a spojenia. V takom stave neprikladáme žiadnu dôležitosť duchovnému spojeniu. Namiesto toho chceme vlastniť zbrane, ktoré by nás chránili a posúvali vpred v našej egoistickej telesnej ríši.
Kde je v nás teda čistota? V tom, že nedokážeme pochopiť svoj stav. To je vlastne naša spása. Je nám odpustené. A dokonca je zosilňovaná nielen neuveriteľná vzdialenosť od duchovných síl lásky, dávania a spojenia, ale aj naša nevôľa prijať do našich životov ich riadiaci program. Prečo? Pretože sme „posledná generácia“.
Čistota spočíva v tom, že sa na nás nič nelepí. V špine sa neušpiníme, pretože ju necítime. A rovnako tak špina nie je niečo, čo by sa na nás lepilo.
Inými slovami, naša čistota je v tom, že necítime vlastnú špinu a zlo, a to nám pomáha. Nepotrebujeme cítiť svoju špinu, aby sme sa od nej očistili. Stačí, že sme do nej ponorení. So špinou musíme popracovať, a potom sa prejaví v potrebnej miere.
Musíme si uvedomiť, že my sami sme jedinou silou lásky, dávania a spojenia, ktorá nás stvorila a udržuje. Ak dospejeme k takému pochopeniu, potom by naše ďalšie kroky mali smerovať k tomu, aby sme sa čo najviac podobali vlastnostiam tejto sily.
V tomto procese potom pochopíme každé zlo, ktoré potrebujeme pocítiť, a zbavíme sa ho. Najdôležitejší je však prvotný kontakt s jedinou silou lásky, dávania a spojenia. V tomto smere môžeme vyvinúť určité úsilie, ktoré nás povedie k pociťovaniu tejto jedinej sily.
Rovnako ako vo vyššie uvedenom citáte sme nekonečne veľkí, pretože jediná sila lásky, dávania a spojenia je vždy medzi nami a zároveň je bezvýznamná, pretože jej nevenujeme pozornosť.
Navyše, dosiahnutie tejto veľkosti nezávisí od jednotlivca, ale od kolektívneho rozhodnutia, t. j. na dosiahnutí spoločnej duše ľudstva.
Naša evolučná trajektória nás vedie k takémuto kolektívnemu stavu a my ho dosiahneme. Zatiaľ však vidíme, že ani jeden národ nedokáže prísť s takým kolektívnym rozhodnutím jednoty ohľadom jedinej sily lásky, ktorá by ho spojila.
Aj keď takéto myšlienky zatiaľ u ľudí na žiadnej masovej úrovni nerezonujú, môže sa stať, že určité množstvo, prebudené túžbou zapojiť lásku a jednotu do našich životov nad našimi egoistickými pudmi, môže dospieť ku kolektívnemu rozhodnutiu skôr ako celá populácia a následne tak pozitívne ovplyvniť ostatných.
Všetko je založené na jedinom vzorci: jednota medzi nami sa rovná jednote s jediným živým zdrojom v prírode – silou lásky, dávania a spojenia. Tento vzorec zahŕňa všetko, čo existuje. Keď ľudstvo vstúpi do takej jednoty, potom sa táto jediná sila odhalí každému, ako je napísané: „od najmenšieho po najväčšieho z nich“.
Celá debata | RSS tejto debaty