Súčasný školský systém odráža rozsiahly nesúlad medzi vzdelávaním a potrebami dnešných detí, rodín a spoločnosti. Tradičný model školského vzdelávania už nezodpovedá súčasnému životu. Bol rozpracovaný pre inú éru – éru industrializácie, rigidných štruktúr a štandardizovaných výsledkov. Táto éra už dávno skončila, my však stále úporne lipneme na jej pozostatkoch.
Dnes sa svet zmenil a rovnako tak sa musí zmeniť aj náš prístup k vzdelávaniu. Technológie pokročili do tej miery, že učenie môže rešpektovať individuálne zvláštnosti žiakov. Počítače dnes umožňujú také vzdelávanie, že deti môžu byť vyučované v malých zacielených skupinách. Zastaraná prax, ktorá deti smerovala na nepotrebné a nezaujímavé profesie, a viedla len k nezamestnanosti a rozčarovaniu, už vyčerpala sama seba.
Tradičný školský systém už nie je relevantný. Ide o experiment starý 150 rokov, ktorý už prežil svoj účel. Zachovávanie stále rovnakého školského systému pri súčasných zmenách života a úplne iných potrieb navyše vedie k tomu, že systém vzdelávania stále viac degraduje. To potom v konečnom dôsledku môže byť príčinou vzniku barbarskej spoločnosti. Riešenie nespočíva v reformovaní starého systému, ale v jeho úplnej výmene. Je nevyhnutné, aby sme začali od nuly, vzdelávanie od základu prehodnotili a zamerali sa na to, čo je skutočne prospešné pre naše deti a pre spoločnosť všeobecne.
Máme zdroje a inteligenciu na to, aby sme vytvorili lepší systém. Na to je však potrebné zmeniť naše priority. Namiesto toho, aby sme vymýšľali zbytočné profesie a naveky uchovávali kolobeh neproduktívnej práce, musíme svoje úsilie zamerať na štúdium a podporu meniacich sa potrieb budúcej generácie.
Prioritou nového prístupu k vzdelávaniu by sa malo stať pochopenie ľudskej podstaty, okolitého sveta a princípov harmonického spolužitia. Deti by nemali byť zaháňané do striktne stanovených noriem a ani by sa do nich nemali pchať násilne informácie. Namiesto toho ich treba motivovať k skúmaniu, objavovaniu ak výberu takých študijných materiálov, ktoré zodpovedajú ich vrodenej zvedavosti.
Hlavným cieľom vzdelávania by malo byť vychovávať šťastné ľudské bytosti – naučiť ich vytvárať medziľudské vzťahy na základe vzájomnej starostlivosti, pozornosti, ohľaduplnosti, podpory, prospechu a spoločného pozitívneho naladenia. Vo svojej podstate to znamená rozvíjať celostné chápanie života, v ktorom sú všetky aspekty existencie vyvážené a harmonické.
V konečnom dôsledku je najdôležitejšou „profesiou“ to, aby sme sa naučili žiť v súlade s prírodou, so spoločnosťou a s cieľom života. Dosiahnutie tejto rovnováhy musí byť hlavným cieľom vzdelávania – a práve na to by sme mali bezodkladne presunúť našu pozornosť, aby sme bezodkladne dosiahli výrazný posun k oveľa lepšiemu svetu.
Prečo ho hrešíš?Predsa nikto z nás nevie... ...
To je zase ale úlet. Veď experimentujeme už... ...
Celá debata | RSS tejto debaty