Michael Laitman

Zdá sa, že vesmír je pre Elona Muska, najbohatšieho muža na svete, príliš malý. Po tom, ako sa súkromné cestovanie do vesmíru stalo realitou, je jeho ďalším cieľom ovládnuť planétu informácií. Obchodný magnát ponúkol, že kúpi Twitter za 43 miliárd dolárov, pretože verí v jeho potenciál ako globálnej platformy pre „slobodu prejavu“. Bude vďaka tomu svet skutočne slobodnejší a otvorenejší?

Bitka o riadenie Twitteru sa pravdepodobne práve začala. Muskov návrh a vyhlásenie rozochveli nervy členov správnej rady spoločnosti, ktorí už podnikajú kroky, aby miliardárovi zabránili v prevzatí populárnej siete.

Ak sa kedysi sociálne médiá a médiá všeobecne snažili tváriť ako platformy pluralizmu a slobody prejavu, teraz je jasné, že sloboda prejavu je na predaj, a že kto ovláda akcie, ovláda aj informácie.

Ľudia si prečítajú noviny, prelistujú siete, vypočujú si najrôznejšie rozprávania a potom veria, že si vyberajú svoj pohľad na svet. Je to absurdné, pretože sloboda slova a slobodná tlač v skutočnosti neexistujú a nikdy neexistovali. Príbeh vždy určoval ten, kto platí, a kto si objednáva „správy“, určuje agendu a chce ovplyvňovať verejnú mienku. Tak to bolo a tak to aj bude.

V skutočnosti je to zásluha Muska a ďalších bohatých ľudí, ktorí dnes bojujú o kontrolu, že sme pochopili, že neexistuje sloboda slova. Jasnejšie chápeme, kto ťahá za nitky a prijíma rozhodnutia v zákulisí. Kým v minulosti boli riadiace centrá anonymné, dnes je všetko transparentné a jasne vieme, ktoré noviny a ktorá sieť komu patria.

Ďalší krok, ktorý možno očakávať, je, že sa všetci bohatí spoja a budú mať plnú kontrolu v jedných rukách. Aj keby zajtra ovládol médiá prezident Biden alebo keby sa bývalý prezident Trump, ktorý má v súčasnosti zakázaný Twitter, vrátil k zrýchlenej aktivite na sociálnych sieťach, alebo keby ich vystriedalo tisíc ďalších lídrov, nič by to nezmenilo. Nad nimi sú záujmové skupiny, ktorým tečie kapitál z rúk a oni sú tými kontrolujúcimi akcionármi. Preto neexistuje žiadna reálna nádej pre slobodu prejavu.

Ak by aj existovala nádej na slobodu prejavu, akú slobodnú pravdu by nám mohli médiá povedať? Že tu a tam sú vojny? A čo by s tým mohol niekto urobiť? Mohli by poradiť, ako sa dostať z problémov? Mohli by povedať svetu niečo o jeho dobrej budúcnosti?

Pravda je taká, že sa zatiaľ žiadnemu lídrovi, novinám ani sieti nemôže podariť priblížiť svet k mieru a zmiereniu. Naopak, každý hľadá len svoje osobné záujmy. Preto sa zatiaľ nedokážeme prinútiť priznať si jednoduchý fakt: že dobrú budúcnosť možno nájsť len vtedy, keď medzi ľuďmi existujú vrúcne a priateľské väzby. Vojny, ktoré sa v súčasnosti zintenzívňujú s rastúcim egoizmom alebo vlastnými záujmami, nemajú žiadnu budúcnosť; v skutočnosti jediné, čo môžu ponúknuť, je naša záhuba.

Aby sme vystúpili z kolobehu vojen a nekonečných bojov, Twitter a ďalšie podobné médiá musia šíriť životaschopnosť mieru a vzájomného zmierenia medzi všetkými. Mohli by zohrávať dôležitú úlohu pri pozitívnom formovaní verejnej mienky a vnímania reality spoločnosti prostredníctvom príkladov z minulosti a súčasnosti o výhodách zlepšovania medziľudských vzťahov. Zatiaľ sa tento cieľ zdá byť vzdialenejší než vesmír.