Michael Laitman

Prejav na summite OSN o klíme, ktorý predniesla švédska študentka Gréta Thunbergová, vyvolal obrovskú rezonanciu vo svete. „Ukradli ste mi svojimi prázdnymi prejavmi moje sny a moje detstvo. Ľudia trpia, ľudia umierajú, rozpadajú sa celé ekosystémy. Sme na pokraji hromadného vyhynutia. A vy ste schopní rozprávať iba o peniazoch a rozprávať rozprávky o stálom ekonomickom raste. Ako sa vôbec opovažujete?!“

Gréta tieto slová vyslovila veľmi emotívne, ale pevne a sebavedome. A okamžite sa stala globálnym symbolom boja za ochranu životného prostredia. Šestnásťročná dievčina, ktorá vo veku 11 rokov upadla do ťažkej depresie, prestala jesť a hovoriť, bola diagnostikovaná Aspergerovým syndrómom, sa dnes stala laureátkou „alternatívnej Nobelovej ceny“ – ceny Right Livelyhood Award a bola nominovaná na skutočnú Nobelovu cenu.

Jej vášnivá reč prinútila 4 milióny ľudí v 170 štátoch, aby vstúpili do „klimatického štrajku“. Nemali by sme však zabúdať, že za naivitou Gréty nestoja len tí, ktorí bojujú proti znečisteniu životného prostredia. Na vlne, ktorú vyvolala mladá ekologická aktivistka, kalkuluje s možnosťou prosperity veľmi veľa záujmov. Taký už je egoistický svet, v ktorom žijeme. Každý sa snaží maximálne využiť ostatných na svoj vlastný prospech.

Nemám žiadne výhrady ani ku Gréte, ani k tým, ktorí stoja za ňou. Osobne by som jej naozaj dal Nobelovu cenu mieru. Koniec koncov, jej protest upozornil širokú verejnosť na závažný problém, ktorý už nejde utajovať: stret dvoch podstát prírody – globálnej prirodzenosti sveta a egoistickej prirodzenosti človeka – nás priviedlo k tomu, že sme sa dnes ocitli na prahu hrozivej klimatickej kríze.

Kríza sa však objavila nielen kvôli priemyselnej činnosti človeka, ale aj kvôli našim zlým vzájomným vzťahom. Globálna povaha je koniec koncov integrálna, všetky jej časti sú harmonicky spojené do jedného celku. A človek, ktorý je súčasťou globálnej prírody, jej zákony nedodržiava a vnáša do nej nerovnováhu svojim nesprávnym, sebeckým prístupom ku svetu a k iným ľuďom. A príroda na túto nerovnováhu reaguje klimatickými katastrofami.

Preto sa ekologická kríza bude prehlbovať tak dlho, pokiaľ nenasadíme uzdu egoizmu, nezískame kontrolu nad našou egoistickou prirodzenosťou. A všetky i tie najžiarivejšie prejavy o ochrane životného prostredia, hoci by sa prednášali na najvyšších postoch, a všetky programy na záchranu ekológie planéty nepovedú k požadovanému výsledku.

Ekologickú situáciu vo svete zmierni iba naše úsilie o rovnováhu s globálnou prírodou na základe vytvorenia dobrých vzťahov medzi nami nad egoizmom, ktorý nás rozdeľuje. Pretože človek ako vyššia úroveň prírody má najpriamejší vplyv na všetkých ostatných. Nie nadarmo je povedané: „Človek je malý svet a svet je veľký človek. Čo je v jednom, je i v druhom.“

Preto, milá Gréta, riešenie globálnych problémov začína nápravou vzťahov medzi človekom a jeho blížnym. A pokiaľ k tomu budete vyzývať, potom bezpochyby uspejete. A ja som v tejto výzve úplne s vami.