Michael Laitman

Dňa 20. marca, historik Yuval Noah Harari napísal vo Financial Times, že povahou núdzových stavov je urýchliť historické procesy. Pravdou je, že všetko čo sme poznali, celá naša civilizácia, sa rýchlo rozpadáva.

Väčšina ľudí stále ešte dúfa, že akonáhle vírus odíde, ich životy sa vrátia späť do pôvodných koľají. Nevrátia. Koronavírus zmenil všetko.

Nejedná sa len o zmenu postoja, ale o úplnú zmenu spôsobu nášho života. Bývalý britský predseda vlády Gordon Brown to naznačil, keď písal o tom, aby sme bojovali s koronavírusom namiesto súperenia. G20 by mala podporiť úsilie WHO a The Global Fund koordinovať a navýšiť zásobovanie zdravotníckym materiálom.

Zbaviť sa vzájomného súperenia je nevyhnutné, ale vírus pravdepodobne ani v blízkej budúcnosti nezmizne. Už teraz je známe najmenej 40 kmeňov vírusu. Ďalej, aj keby sme zázračne skoncovali so všetkými agresívnymi variantmi, v čase, keď už môžeme obnoviť normálny stav, zistíme, že sme sa zásadne zmenili a zúriaci konzumerizmus nás už lákať nebude.

COVID-19 zastavil turizmus, dopravu, športy, zábavu a nemení len našu ekonomiku alebo náš spôsob života; mení samotné naše uvažovanie o živote, kultúre, priemysle, vzdelávaní, spoločenskom pôsobení, a dokonca aj našu schopnosť zhromaždiť sa k modlitbe. Ak reštartujeme civilizáciu, budeme iní. Alebo radšej … mali by sme byť iní, ak nechceme ďalšiu epizódu románu koronavírus.

Nová ekonomika

Keď rezistentné vírusy alebo baktérie uvalia karanténu na celý svet, ich dôsledky budú katastrofálne. Krajiny budú musieť čoskoro zabezpečiť svojim občanom základné potreby. Jedlo, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, to všetko budú musieť spravovať vlády, pretože väčšina ľudí jednoducho nebude mať žiadny príjem, aby si mohli čokoľvek z vyššie spomínaného kúpiť, o luxuse či inom vybavení ani nehovoriac.

Politika karantény alebo „pobytu doma“ nie je len núdzovým opatrením; je to koniec kapitalizmu. Možno si to ešte neuvedomujeme, ale spoločne s rakvami našich milovaných sme spálili spôsob života a zmýšľanie o ňom tak, ako sme boli zvyknutí. Kapitalizmus je mŕtvy.

Nová ekonomika, ktorá povstane z popola, bude musieť byť založené na iných hodnotách. Vzhľadom k tomu, že pracovné miesta budú doslovne nadbytočné, bohatstvo a moc viac nebudú relevantnými ukazovateľmi úspechu. Ľudská prirodzenosť sa však vždy usiluje o vyčnievanie, a preto nové normy obsadia miesto tam, kde staré zanechali prázdno.

Namiesto vedenia prostredníctvom ovládania druhých sa do popredia dostane vedenie príkladom. Tí, ktorí prispievajú najviac k pozdvihovaniu ducha spoločnosti, zaručujú ľuďom dobré živobytie a zvyšujú sociálnu solidaritu, sa stanú prominentmi tejto spoločnosti.

Doteraz sme súťažili ako deti, ktoré sa hrajú na kráľa kopca (detská hra, pri ktorej sa jeden z hráčov snaží odstrčiť ostatných, aby neuchvátila jeho vyvýšené miesto). Postupne nás vírus naučí vážiť si a oceňovať tých, ktorí sa snažia každého tlačiť do kopca, aby pozdvihli skôr spoločnosť než seba.

Nová ekonomika, ktorá sa vynorí z ruín starej, nebude novou formou socializmu. Bude to ekonomika vzájomnej zodpovednosti. Vzájomná zodpovednosť nie je len ekonomické, ale spoločenské paradigma. Zahŕňa v sebe tak ekonomické, ako aj vzdelávacie aspekty. Nevyžaduje materiálnu.