Rozpoznanie etáp vývoja ľudstva je jednoduché. Ak sa rozvinie nová úroveň prepojenia a vzájomnej závislosti, je to znamenie, že sme sa posunuli do ďalšej etapy. Ukážkovým príkladom novej etapy je COVID-19.
Až doteraz, aj napriek najhorším úderom, ktoré ľudstvo utrpelo, ako boli dve svetové vojny alebo mor, nebolo zasiahnuté celé ľudstvo. Koronavírus spôsobil prvú pandémiu hodnú tohto označenia. To je jasné znamenie toho, že vývoj reality vstúpil do novej etapy. Čím skôr to prijmeme a prestaneme očakávať, že sa náš život vráti do predošlého stavu, tým lepšie pre všetkých.
Tento supervírus nie je len ďalší vírus. Jeho vplyv nás núti pozdvihnúť sa na novú úroveň spojenia. Donedávna len veľmi málo ľudí myslelo na zdravie niekoho iného. Teraz každý z nás myslí na zdravie všetkých. Hoci je za touto myšlienkou zjavne sebecký zámer, jedná sa o novú úroveň spojenia, ktoré sme doteraz nemohli dosiahnuť. Aj keď sa úroveň nákazy v spoločnosti znižuje, budeme aj naďalej myslieť na zdravie ostatných, pretože nebudeme chcieť, aby ochoreli a ohrozili naše zdravie. Týmto spôsobom nás vírus nevedome spojil a doviedol k vzájomnej ohľaduplnosti.
Akonáhle sa prejaví taká úroveň vzájomného prepojenia a previazanosti, už neklesne. Odteraz budeme musieť všetky naše vzťahy brať do úvahy ako spoločnosť, a nie ako jednotlivci. Zjavne ide o veľmi náročný posun, ktorý naše egá sotva strávi. Lenže evolúciu naše ego nezaujíma. Postupuje svojou cestou, ktorá vždy smeruje k zvyšovaniu komplexnosti, vzájomného prepojenia a previazanosti, a teda ku zvyšovaniu ohľadov voči ostatným. Skutočnosť, že to je pre naše ego nepríjemné, je nepodstatná. Tento vírus alebo budúci vírus nás prinúti naučiť sa myslieť na ostatných nemenej, než teraz myslíme na seba. Aká veľká bude naša vytrvalosť, taká bude aj naša bolesť.
Cieľom prírody nie je spôsobovať nám utrpenie. Jej cieľom je viesť nás k väčšej a oveľa hlbšej radosti, než si dnes vôbec môžeme predstaviť. Mieri k otvoreniu našich očí pre vnímanie celej reality, a k plnému porozumeniu. Musí nás vyzdvihnúť do výšin, z ktorých budeme schopní uvidieť celý svet, nielen svoje vlastné telá. Aby to bolo možné, musí pozdvihnúť náš pohľad nad naše bezvýznamné egá.
Rovnako ako matka bolestne tlačí svoje dieťa von z maternice, celé ľudstvo je teraz tlačené von zo starého pohľadu na svet do novej reality, nového sveta. A rovnako ako dieťa nemá možnosť inej voľby, než sa narodiť, aj my sa narodíme do nového sveta, pretože utrpením naše vedomie prijme skutočnosť nášho vzájomného prepojenia. Akonáhle ju však prijmeme, zistíme, že svet, v ktorom sme predtým žili, bol temný, stiesnený a zväzujúci.
Pomocou súcitu s ostatnými sa naučíme, čo znamená skutočná láska, o čom je vzájomná zodpovednosť a ako je každý z nás natoľko jedinečný, že celý svet nebude úplný, ak sa ktokoľvek z nás zdrží svojej účasti a neprispeje svetu svojím dielom. Budeme schopní sa plne osobne prejaviť a zároveň prežijeme svoj život v úplnej oddanosti ľudstvu. Budeme sa cítiť spokojní a v bezpečí a tento pocit odovzdáme všetkým okolo nás a celej realite. Život prestane byť nočnou morou, a stane sa vysnívaným svetom – takým, akým všetci cítime, že by mal byť.
Celá debata | RSS tejto debaty