,,Ak chceš mier, priprav sa na vojnu!“ povedal latinský autor Vegetius. Rovnako tak, ak chcete lásku, pripravte sa na nenávisť.
Filmy ukazujú lásku ako neustály tok srdečnosti, starostlivosti a náklonnosti medzi ľuďmi. Ale filmy sa mýlia. Každými pozitívnymi emóciami predchádzajú emócie negatívne, čo následne spúšťa nástup pozitívneho. Rovnako ako nocou predchádza deň, nenávisť predchádza láske. Jedinou výnimkou je materská láska, ale to preto, že matka vníma svoje dieťa ako súčasť seba samej. Ale aby sme objavili skutočné emócie vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, musíme neustále prechádzať medzi nenávisťou a láskou v rôznych prejavoch a meniacej sa intenzite.
Faktom je, že sa jedná o princíp, ktorý hýbe celým stvorením. Vlny horúčav a studené obdobie, povodne a sucho, nenávisť a láska, to všetko sú striedavé prejavy nenávisti a lásky.
Je za tým účel: Ich rastúca intenzita, najmä na negatívnej strane, nás núti hľadať ich zdroj. Prečo je tu toľko nenávisti? Prečo je príroda tak krutá? Prečo nie som nikdy spokojný s tým, čo mám? Prečo tu nie je mier? Prečo sa bojím? Keď sa pokúsite odpovedať na tieto otázky, zistíte, že pochádzajú z rovnakého neviditeľného zdroja a že tým zdrojom je príroda alebo jednoducho realita.
Každý jednotlivý minerál, rastlina, zviera alebo človek, myšlienka, túžba alebo slovo sú vytvárané prírodou. Pokiaľ je teda príroda zdrojom všetkého, potom je všetko súčasťou prírody, súčasťou celku. A rovnako ako sú dni a noci, tak sú ľudia, ktorých nenávidím, a ľudia, ktorých milujem. Rovnako tak, keby neexistovali dni, nebolo by nocí, keby nebolo ľudí, ktorých milujem, nebolo by ľudí, ktorých nenávidím. Pravdou je, že by som nebol schopný definovať, čo milujem, čo nenávidím, kto som a kto nie som, nebyť toho všetkého, čo považujem za negatívne. Ukazuje sa, že ich so svojím obmedzeným rozhľadom vidím ako negatívne, ale nie sú; sú voči mne v opozícii, takže sa môžem učiť o sebe samom a o prírode. Nebyť ich, nemal by som ani tušenie o celej svojej existencii.
Ukazuje sa, že to, že som pocítil nenávisť voči tomu či onomu človeku, mi umožňuje zistiť, kto som a čo mám vo vnútri. V skutočnosti by som mal byť tomuto človeku vďačný. Najmúdrejší zo všetkých ľudí, kráľ Šalamún, to nazval slovami „Láska prekrýva všetky zločiny“ (Príslovia 10, 12), kde zločinom je nenávisť a láska ju prekrýva potom, čo zistíme, že nami nenávidený objekt je vlastne dar, ktorý nám bol daný. V tej chvíli sa odcudzenie rozplynie a objaví sa láska a vďačnosť.
To zamyslenie mate podlozene aj nejakou solidnou ...
Celá debata | RSS tejto debaty