Michael Laitman

Larry Sanger, spoluzakladateľ Wikipédie, nedávno kritizoval internetovú encyklopédiu, ktorú pomáhal vytvoriť, za jej nedostatočnú neutralitu. Nie je to prvýkrát, čo to urobil. Dňa 14. mája 2020 Sanger na svojom osobnom blogu napísal: „Wikipédia už nemá efektívnu politiku neutrality“. Namiesto toho uviedol: „Wikipédia teraz propaguje kontroverzné názory na politiku, náboženstvo a vedu“. V júli Sanger svoje tvrdenia zopakoval. Článok zo 16. júla uverejnený na Fox News citoval z rozhovoru, ktorý Sanger poskytol dva dni predtým televízii LockdownTV. Podľa tohto príbehu „Wikipédia je teraz každému známa tým, že má vo svete veľký vplyv… takže v zákulisí sa hrá veľmi veľká, odporná, zložitá hra, aby články hovorili to, čo niekto chce, aby hovorili,“ povedal Sanger a dodal, že stránka je „liberálne zaujatá.“ Ak chcete jedným slovom zhrnúť, čím sa Wikipédia stala, jej spoluzakladateľ povedal: „Správne slovo pre to je propaganda.“

Pred niekoľkými rokmi bola sieťová neutralita veľkou témou. Dokonca o nej existuje rozsiahly záznam na, hádate správne, Wikipédii. Zásada neutrality siete vyžaduje, aby poskytovatelia internetu nediskriminovali jednotlivcov alebo organizácie. Podľa Investopedie „neutralita siete stanovuje, že poskytovatelia služieb by nemali spomaľovať ani blokovať obsah používateľov“. Sanger však tvrdí, že jeho vlastný výtvor tieto ustanovenia nespĺňa.

Podľa mňa problém nie je vo Wikipédii ani v žiadnej inej platforme, ktorá nespĺňa podmienky sieťovej neutrality. Problém je v tom, že v prvom rade očakávame, že tieto podmienky budú spĺňať. Je ľudsky nemožné byť neutrálny. Názor si vytvoríme hneď, ako sa s niečím stretneme: s osobou, udalosťou alebo myšlienkou. Sme všetko možné, len nie neutrálni, tak ako sa od nás môže žiadať, aby sme zachovali nestrannosť v našom správaní sa na internete?

Sme vo svojej podstate egoisti. Možno si to nechceme priznať, ale stačí sa pozrieť na stav dnešného sveta a zistíme, do akej miery sme egocentrickí. Ak je to tak a sme tak hlboko zaujatí, že často nie sme schopní vidieť vlastnú zaujatosť, ako môžeme vytvoriť niečo neutrálne? Vlastne, kto by to od nás vôbec očakával? Ktorý človek so zdravým rozumom by si myslel, že ľudia môžu napísať heslo do encyklopédie bez toho, aby neodrážalo ich názory na danú tému?

Našťastie si myslím, že ľudia začínajú chápať, že nás kŕmia pokrivenými faktami a falošnými „pravdami“. Stále chceme konzumovať médiá, ktoré odrážajú naše názory, ktoré nám dávajú pocit, že máme pravdu, a ktoré uspokojujú naše ego, ale myslím, že si začíname uvedomovať, že kŕmenie falošnými príbehmi nie je v našom najlepšom záujme. Otázkou je, ako dlho to ešte budeme ochotní tolerovať, kým povieme: „Dosť! Nemôžeme sa už ďalej otáčať chrbtom k pravde.“

Keď dospejeme k tomuto rozhodnutiu, pochopíme, že neutralita neexistuje nikde a v ničom, pretože sme vo svojej podstate zaujatí a egocentrickí, a preto sme my sami príčinou toho, že nedokážeme vidieť svet taký, aký je. Hoci existuje kolektívna vina a my ako druh sme sebeckí, existuje aj osobná zodpovednosť – uvedomenie si, že skutočnosť, že každý je egoista, neospravedlňuje to, že ja som taký. Bez ohľadu na všetkých ostatných mám vlastnú zodpovednosť, za ktorú sa musím sám zodpovedať, najmä preto, že som si vedomý svojich chýb. Preto tvrdenie „Aj všetci ostatní sú takí“ ma nezbavuje zodpovednosti za to, čo som mohol napraviť, ale nenapravil.

Keď si dostatok ľudí uvedomí, že naše vlastné ego nám bráni vidieť svet správne, a preto nás núti budovať pokrivený svet, odrazí sa to na zvyšku ľudstva a začne sa premena. Nedokážem povedať, koľko ľudí bude potrebných na spustenie tejto zmeny, ale keď dosiahneme kritické množstvo, nahradíme v súčasnosti prevládajúci pocit vlastnej privilegovanosti pocitom vzájomného prepojenia. Namiesto toho, aby sme mali radosť z toho, že si nárokujeme niečo, o čom si myslíme, že je naše, budeme sa tešiť z toho, že môžeme sami poskytnúť to, čo môžeme. Keď sa spoločnosť stane spoločnosťou darcov, atmosféra vzájomnej zodpovednosti a starostlivosti o druhých sa rozšíri v komunitách a rodinách a svet okolo nás sa zmení k lepšiemu.

V tom čase sa nebudeme viac snažiť o neutralitu internetu ani o žiadnu inú neutralitu, pretože jediným dôvodom, prečo ju teraz hľadáme, je naša predispozícia využívať a zneužívať iných. Ale keď bude naším cieľom povzbudzovať a podporovať ostatných, nikto nebude hľadať neutralitu.