V bezútešnom svete existuje východisko

Ak by sa dali súčasné pocity ľudstva opísať jedným slovom, bolo by to slovo „neistota“. Celý svet stráca smer, ľudia žijú bez možnosti predvídať jasnú budúcnosť. Nevedia, čo bude ďalej – zajtra, v nasledujúcich mesiacoch, o rok. Od nových typov koronavírusu až po extrémne počasie – všetko je čoraz nepredvídateľnejšie.

A akokoľvek sa to zdá pochmúrne, za týmto zmätkom sa skrýva dobrý úmysel prírody otvoriť nám oči, aby sme videli, že naša nekonečná honba za materiálnymi pôžitkami je zbytočná, márna, a že je čas usilovať sa o vyššie a trvalé naplnenie života.

Neistota sa prejavuje vo všetkých oblastiach: u vedúcich predstaviteľov krajín, na pracovisku, v ekonomike, v spoločnosti, v našich rodinách. Sme v slepej uličke. Vládne pocit bezmocnosti a zúfalstva a skutočne nikto nevie, ktorou cestou sa vydať.

Nevieme, čo ponúknuť našim deťom. Mladým ľuďom chýba dobrý príklad, ktorý by mohli nasledovať, a povolania, ktoré si mohli vybrať predtým, sa v dnešnej rýchlo sa meniacej realite môžu čoskoro stať nepotrebnými. V každom prípade, nemajú chuť stráviť mnoho rokov štúdiom, keď im na obzore nič reálne „nežiari“.

Ak boli ich rodičia nútení pracovať každý deň nekonečné hodiny, aby sa vypracovali – deti už nechcú takto žiť. Zdá sa, že sa poučili a uvedomili si, že nemá zmysel mrhať v tom neustálom úsilí svojou energiou, aby sa nakoniec cítili prázdne.

Mnohí mladí ľudia sa prestali naháňať za veľkými úspechmi a namiesto toho sa snažia v živote len prežiť, krátiť si čas pripojením k elektronickým zariadeniam a „odpojením sa“ od okolia.

Vo všeobecnosti sa vytrácajú stimuly pre rozvoj, ktoré sme mali v minulosti. Začali sme chápať, že už nie je kam ísť, že už nie je túžba kráčať ďalej, že už nie je sila, ktorá by nás poháňala vpred. Z toho vyplýva naše zúfalstvo, depresia a bezmocnosť. Kým ľudia nezačnú hľadať zmysel života, výroky typu „radšej by som bol mŕtvy ako živý“, budú čoraz častejšie.

Bez jasnej budúcnosti a cieľa nemá človek silu žiť. Tento trend vidíme všade na svete, vo väčšej či menšej miere, v závislosti od povahy ľudí alebo podmienok v jednotlivých krajinách. Rozhodne však ide o celosvetový fenomén.

Je to prvýkrát v histórii, keď nikto jednoducho nevie, čo sa deje. Vládne všeobecný pocit šoku. Nemáme predstavu, ako ovplyvniť to, k čomu dochádza, ako viesť alebo byť vedení. Význam ľudského, vedeckého, technického a ekonomického rozvoja, ktorý sme dosiahli v priebehu generácií klesá, pretože si teraz kladieme otázku, či všetko, čo sme doteraz vybudovali, má skutočnú hodnotu, vďaka ktorej by sme mohli byť šťastní a spokojní.

Tento zlomový bod sme dosiahli z určitého dôvodu. Takýto stav beznádeje sa prejavuje preto, aby sme si uvedomili, že sa z tohto bludiska nemôžeme dostať vlastnými, individuálnymi silami. Táto situácia nám ukazuje, ako veľmi sme sa jeden druhému odcudzili. Keby sme neboli takí polarizovaní a rozdelení, necítili by sme sa tak osamelo, neisto a úzkostlivo. Boli by sme oveľa odolnejší, sebavedomejší a plní nádeje do budúcnosti.

Preto to, čo vnímame ako všeobecnú krízu a zlo, je v skutočnosti dielom prírody – Vyššej moci, ktorá je vo všetkom dobrá a posúva nás dopredu, aby sme napravili svoju sebeckú povahu a škodlivé vzťahy s druhými, ktoré sú hlavnou príčinou všetkých našich problémov.

Dnes nebudeme schopní úspešne riadiť svoje životy alebo prežiť bez metódy, ktorá by nás viedla, bez metódy spojenia. Učí nás, že skutočný zmysel nášho života nemožno nájsť v tomto svete, v pozemskej, pominuteľnej hmote, ale iba nad ním. K tomuto vznešenému stavu sa môžeme dostať len vtedy, keď sa spojíme a vybudujeme spoločnosť skutočne založenú na princípe lásky k druhým, na vzájomnej starostlivosti a reciprocite. Takto budeme schopní vytvoriť čo najúrodnejšiu pôdu pre radostnú existenciu.

Na ceste od lásky k sebe k láske k druhým sa zmení náš obraz reality. Naše zmysly sa obnovia, naša myseľ a srdce zmenia smer zvnútra navonok a odhalí sa nám úplne protikladný svet. Zrazu vnímame svet ako vyšší, širší. A ten je v dokonalej spojitosti so silou, ktorá v prírode všetko riadi a vyvažuje, a my tak dosahujeme zmysluplný život a večné naplnenie.

 

Páni sveta nepotrebujú rodinu

31.07.2026

V poslednom čase rodiny prechádzajú zásadnou transformáciou. A nie je to len prirodzený sociálny proces, ale aj proces ideologický. „Páni sveta“ nepotrebujú rodiny, nepotrebujú pôrodnosť. Nestoja o rast počtu obyvateľov, o „nadbytočné“ miliardy ľudí už vôbec nie. Preto sa presadzuje politika znižovania ľudskej populácie v najbližších generáciách. Elity [...]

Šťastie ako nevyhnuteľnosť bytia

27.07.2026

„Nech človeku urobíte čokoľvek, tvrdohlavo sa plazí na cintorín,“ povedal slávny satirik Michail Žvaneckij. Ja by som to povedal inak: „Nech človek robí čokoľvek, nevyhnutne sa stane šťastným — dokonca aj vtedy, ak si to sám neželá.“ Záruka šťastia Vedci už zistili, že na pocit šťastia majú obrovský vplyv sociálne väzby. Ak sa nachádzam v obklopení [...]

Ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka

24.07.2026

Bez ohľadu na to, čo kto hovorí, je nemožné zmieriť sa s tým, že človek tu ešte pred chvíľou bol — a zrazu ho niet. Naša myseľ sa nevie zmieriť s dočasnosťou života. Hlboko vo svojom vnútri sa presviedčame, že smrť nebude koncom našej existencie. Tento postoj však len svedčí o obmedzenosti nášho vnímania a o neschopnosti pochopiť, v akom stave sa na tomto svete [...]

Michael Laitman

Michael Laitman - Profesor ontológie, PhD. vo filozofii a kabale a MSc v bio-kybernetike. Zakladateľ a prezident Bnej Baruch celosvetovej vzdelávacej organizácie zaoberajúcou sa autentickou Kabalou - vedou o spojení medzi ľuďmi odhaľujúcou odpoveď na otázku „Čo je zmyslom života" a ako toho dosiahnuť. Čo je Kabala a ako vám prakticky môže pomôcť v živote sa dozviete v kurzoch na kabacademy.eu/cz/

Štatistiky blogu

Počet článkov: 568
Celková čítanosť: 1148138x
Priemerná čítanosť článkov: 2021x

Autor blogu

Kategórie