Michael Laitman

Pred tridsiatimi rokmi sa môj priateľ pustil do podnikania v oblasti zelenej energie a snažil sa ma do toho vtiahnuť. Spýtal som sa ho, načo, veď to nie je seriózne. Povedal mi: „Nemáš ani potuchy, koľko peňazí sa do toho nalieva. Každý sa na tom chce podieľať, politici, finančníci, podnikatelia, všetci.“ Samozrejme, mal pravdu. Nikto však nechce podporovať zelenú energiu, aby zachránil planétu, ale len preto, aby si ešte viac napchal vrecká. Deklarácie preto zostávajú v rokovacej sále, kde sa vyhlasujú, potrebné opatrenia sa ignorujú – ale klíma na nikoho nepočká: bude sa naďalej zhoršovať.

Pred pár týždňami sa v škótskom Glasgowe konala 26. konferencia OSN o zmene klímy. Oficiálne bolo jej cieľom „spojiť strany s cieľom urýchliť opatrenia na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy“. V skutočnosti však krajiny plánujú presný opak. V tohtoročnej „Správe OSN o produkčnej medzere“ (UN’s Production Gap Report), ktorá sleduje rozpor medzi plánovanou produkciou fosílnych palív vládami a skutočnou úrovňou celosvetovej produkcie, sa uvádza nasledovné: „Napriek zvýšeným klimatickým ambíciám a záväzkom o nulovej čistej produkcii, vlády stále plánujú v roku 2030 vyprodukovať viac ako dvojnásobné množstvo fosílnych palív, než by bolo v súlade s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C.“

Zdroje energie a technológie sa síce menia, ale nie podľa toho, čo je pre planétu najlepšie. Menia sa podľa záujmov politikov a peňažných magnátov a nikdy to nie je prospešné ani pre planétu ani pre väčšinu jej obyvateľov, teda pre nás všetkých.

Keďže klíma na nikoho nepočká, nakoniec nás dobehne. Zem je uzatvorený systém a v uzatvorenom systéme má vykorisťovanie vždy svoje dôsledky: škodí vykorisťovateľovi aj vykorisťovanému.

Neviem, kedy a za akú cenu, ale nakoniec si všetci budeme musieť uvedomiť, že si nemôžeme brať viac, ako potrebujeme. Nemôžeme naďalej sebecky a bezohľadne využívať Zem, pretože sa to obráti proti nám.

Zem je ako ponorka: na palube je len toľko kyslíka, koľko je treba. Ak si niektorí členovia posádky vezmú viac, ako je ich kvóta, ostatní nebudú mať dostatok, zomrú a ponorka sa potopí spolu s tými, ktorí prekročili svoju kvótu.

Potrebujeme si neustále pripomínať, že sme jeden jediný systém a všetci sme odkázaní jeden na druhého. Musíme skutočne pochopiť, že sebectvo nám ubližuje rovnako, ako vykorisťovanie ubližuje iným. Ak si budeme neustále pripomínať, že sme vzájomne prepojení, budeme sa správať ohľaduplnejšie – vyhneme sa trestajúcim dôsledkom klimatických zmien.

Druhou možnosťou je pokračovať v našich činnostiach tak, ako sa uvádza v správe OSN o produkčnej medzere: že sa chystáme aj naďalej fungovať rovnako, a potom niesť dôsledky za nemilosrdnú reakciu prírody. Dúfam, že sa včas spamätáme, pretože na túto chybu doplatí každý.