Michael Laitman

Ilan Ramon bol prvým izraelským astronautom. Bol na palube STS-107, 28. misie raketoplánu Columbia. Pri vstupe do atmosféry sa Columbia rozpadla a explodovala, pričom zahynulo všetkých sedem členov posádky na palube. Ramon dosiahol veľké úspechy. Bol elitným stíhacím pilotom a najmladším pilotom, ktorý sa zúčastnil na izraelskom útoku, ktorý zničil iracký jadrový reaktor. Napriek svojmu úspechu si Ramon kládol dojemné otázky o živote a jeho zmysle, nad ktorými by sme sa podľa mňa mali zamyslieť všetci, pretože práve ony dávajú hodnotu našim činom.

Pán Ramon poslal svoje otázky Ješajahuovi Leibowitzovi, známemu profesorovi biochémie a neurofyziológie na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, ktorý bol aj plodným spisovateľom v oblasti židovského myslenia a západnej filozofie. „Už dlhší čas uvažujem nad mnohými otázkami, ktoré by sa dali zhrnúť do názvu: Aký je cieľ človeka vo svete, v ktorom žijeme?“, napísal Ramon. „Čím viac otázok si kladieme, tým väčšie sú rozpory a nejasnosti. Ako vysvetliť podstatu života?“ opýtal sa profesora Leibowitza. „Ako vidíte zmysel a cieľ života človeka a aká je cesta k dosiahnutiu tohto cieľa?“

Dnes, keď si mnohí ľudia kladú podobne pálčivé otázky, by sme sa nimi mali zaoberať pozornejšie. Tieto otázky majú svoj dôvod; sú kompasom, ktorý nás vedie k nášmu životnému poslaniu, k nášmu konečnému cieľu.

Aby sme však našli svoj cieľ, mali by sme začať od základov. Možno si to neuvedomujeme, ale ľudstvo, ba celá realita, sa neskladá z odlišných entít a samostatných jednotlivcov. V skutočnosti sme všetci súčasťou celku, ktorý funguje ako jediný organizmus a my sme jeho bunkami a orgánmi.

Problém je v tom, že si svoju jednotu neuvedomujeme a vnímame sa ako samostatné bytosti. Tak ako môžeme pochopiť zmysel existencie bunky len v kontexte organizmu, v ktorom žije, môžeme pochopiť svoju vlastnú existenciu len v kontexte celej reality. Keďže sa cítime ako oddelené bytosti a neuvedomujeme si svoje spojenie so všetkými stvoreniami, nemôžeme nájsť zmysel a účel svojej existencie.

Preto namiesto toho, aby sme žili plnohodnotný život ako súčasť niečoho vyššieho, než sme my sami, žijeme len pre seba a nevieme, prečo prechádzame životnými ťažkosťami ani aký úžitok máme zo svojej existencie. To je hlavná príčina dnešného čoraz častejšieho výskytu úzkosti a depresie.

Našou úlohou je preto uvedomiť si našu vzájomnú prepojenosť. Ak sa dokážeme vnímať ako jeden celok, budeme vedieť, aké je naše miesto vo svete, čím mu môžeme prispieť a ako by sme mali žiť svoj život. Budeme šťastní a sebavedomí, keď budeme poznať svoju hodnotu a svoje miesto vo svete.

Nikdy sa však nedozvieme o svojej prepojenosti alebo o zmysle svojho života, ak sa na to nebudeme pýtať. Tieto základné otázky, ktoré môžu byť niekedy dosť skľučujúce, sú motorom, ktorý nás poháňa pri hľadaní odpovedí. Sú silou, ktorá posúva ľudstvo k ďalšiemu poznávaniu a vývoju. Ak chceme neustále rásť, nikdy by sme sa nemali prestať pýtať.