Jeden študent mi povedal, že nová štúdia tvrdí, že koronavírus už nie je svetovým problémom č. 1. Zrejme ho predbehla chudoba a nezamestnanosť. Okrem týchto troch hrozieb svet podľa spomínanej štúdie najviac trápi kriminalita, vzdelávanie, klimatické zmeny a imigrácia. Mne sa zdá, že vo všeobecnosti, ľudstvo je také zmätené a vyhorené, že ho v skutočnosti už asi neznepokojuje nič. A nie je to tým, že by bolo príliš veľa problémov, ale tým, že neexistuje cieľ, ktorý by sa mal dosiahnuť. Ak nie sú ciele, nie sú ani túžby; a ak nie sú túžby, nie je pre čo žiť.

Môžete namietať, že cieľom každého človeka je byť šťastný, a to je, samozrejme, pravda. Keď však máme každý svoju vlastnú predstavu o šťastí a myslíme len na svoje osobné šťastie, každý z nás ide svojou vlastnou cestou a nakoniec skončíme nešťastní, vyhorení, až napokon na šťastie úplne rezignujeme.

Preto si najprv musíme definovať, čo považujeme za najdôležitejšie v živote a ako to chceme dosiahnuť. Potom si môžeme určiť, čo nám pomôže alebo naopak bude brániť pri dosahovaní tohto cieľa.

Našou prvou úlohou je uvedomiť si, že celý svet je vzájomne prepojený, čo dokazujú početné globálne krízy. Osobné šťastie, ktoré ignoruje šťastie ostatných, je výsadou, ktorú už nemáme. Preto musíme dospieť k definícii šťastia ako šťastia všetkých ľudí, alebo by sme sa o to prinajmenšom mali snažiť. Len ak budeme postupovať týmto spôsobom, dosiahneme skutočný pokrok smerom k šťastiu, pretože bude mať podporu celej spoločnosti.

Keď si uvedomíme, že toto by mal byť náš cieľ, a začneme na ňom pracovať, situácia sa zlepší nielen pre ľudí, ale aj pre celú planétu. Ak sme presvedčení, že sa musíme starať o blaho všetkých, potom musíme dbať na to, aby nikto netrpel znečistením, aby všetci mali čistú vodu a vzduch, aby mali dostatok energií a zdravých potravín a aby bolo postarané o ich zdravie, bývanie a vzdelanie. V dôsledku toho sa naučíme vyvážene využívať zdroje a konzumovať len to, čo je nevyhnutné – s ohľadom na blaho všetkých ostatných.

Nebudeme potrebovať regulácie a konferencie, na ktoré svetoví lídri lietajú v lietadlách znečisťujúcich ovzdušie, aby predniesli prázdne prejavy. Budeme regulovať sami seba, pretože si uvedomíme, že naše vlastné šťastie závisí od šťastia všetkých ostatných. Inými slovami, dosiahneme udržateľnosť a vybudujeme si šťastný život len vtedy, keď sa nesústredíme iba na prevenciu znečisťovania a obmedzovanie emisií, ale na vzájomnú ohľaduplnosť a starostlivosť o ostatných. Len tak môžeme v dnešnom svete nájsť trvalú udržateľnosť a šťastie.