Založ si blog

Tragédia spoločného majetku

Všeobecne známym pojmom, aspoň v akademickom prostredí, je „tragédia spoločného majetku“ („the tragedy of the commons“). Termín „commons“ označuje zdroj, ktorý môže každý využívať bezplatne, napríklad vzduch. Profesor práva na Harvarde Lawrence Lessig vysvetľuje, že tragédia spočíva v tom, že keď je obmedzené množstvo spoločného, súťaž oň spôsobuje jeho vyčerpanie, pretože ľudia pracujú vo vlastnom záujme, zatiaľ čo keby boli ohľaduplní, všetci by mali dostatok.

Donedávna sme si mysleli, že do atmosféry môžeme bez následkov vypúšťať toľko plynu, koľko chceme. V dôsledku toho sme znečistili celú zemskú atmosféru. Mysleli sme si, že môžeme donekonečna zaplavovať oceány odpadkami, ale znečistili sme všetky oceány na Zemi. Znížili sme zásoby sladkej vody na Zemi, kontaminovali sme zemskú pôdu a celú našu planétu sme zmenili na ťažko obývateľné miesto. Spôsobili sme si celosvetovú tragédiu spoločných zdrojov – a teraz za to platíme. Našou poslednou možnosťou je spoločné úsilie o zmenu nášho správania, ale na to, aby sme zmenili svoje správanie, budeme musieť zmeniť sami seba, a to od základu nášho bytia.

Ekológ Garrett Hardin spopularizoval koncept tragédie spoločného majetku v eseji s názvom „Tragédia spoločného: Populačný problém nemá technické riešenie, vyžaduje si zásadné posilnenie morálky.“ (The population problem has no technical solution; it requires a fundamental extension in morality.) Lessig vo svojej knihe Budúcnosť myšlienok cituje Hardinovo vysvetlenie: „Predstavte si pastvinu otvorenú pre všetkých,“ píše Hardin, „a zvážte očakávané správanie ‚pastierov‘, ktorí sa po tejto pastvine pohybujú. Každý pastier sa musí rozhodnúť, či do svojho stáda pridá ešte jedno zviera. Pri takomto rozhodnutí, píše Hardin, … pastier získava výhodu jedného zvieraťa navyše, avšak všetci nesú náklady, pretože na pastvine je o jednu konzumnú kravu viac. A to definuje problém: akékoľvek náklady vyplývajúce z pridania ďalšieho zvieraťa sú náklady, ktoré hradia ostatní. Výhody však má jeden pastier. Preto má každý pastier motiváciu pridať viac hovädzieho dobytka, než pastvina ako celok znesie. …V tom spočíva tragédia. Každý človek je uväznený v systéme, ktorý ho núti neobmedzene zväčšovať svoje stádo – vo svete, ktorý má ale obmedzené možnosti. Zánik je konečnou destináciou, ku ktorej sa všetci ľudia ženú, každý sledujúc svoj vlastný najlepší záujem v spoločnosti, ktorá verí v slobodu spoločného. Sloboda v spoločnom majetku prináša záhubu všetkým.“

Hardin však vo svojom článku uzatvára: „Výchova a vzdelanie môže pôsobiť proti prirodzenej tendencii robiť zlé veci, ale neúprosné striedanie generácií si vyžaduje, aby sa základ tohto poznania neustále obnovoval.“

Hardin napísal svoj článok v roku 1968, keď bolo uvedomenie si dane za bezohľadné správanie ľudstva ešte len v plienkach. Odvtedy sme sa nepoučili. Neosviežili sme si našu výchovu, dokonca sme s ňou ani nezačali.

Voľné spoločné zdroje Zeme sú konečné, hoci by sme radi verili v opak. „Využívanie spoločného ako žumpy nepoškodzuje verejnosť za hraničných podmienok, pretože tam žiadna verejnosť neexistuje,“ píše Hardin v súvislosti s prvými bielymi osadníkmi v USA. Ale „rovnaké správanie v metropole je neúnosné“.

Teraz, keď sme už tak vyčerpali zásoby čerstvého vzduchu, sladkej vody a zdrojov potravín na Zemi, si ich nedostatok začína vyberať svoju daň. Alegoricky povedané, požičiavali sme si z obchodu, ktorý zdanlivo nemal strážcu, ale mýlili sme sa a strážca teraz vymáha dlh.

Vznikajúcu katastrofu vyčerpania zdrojov však môžeme odvrátiť. Ak (konečne) uplatníme sebavýchovu, ktorú tak veľmi potrebujeme, zistíme, že pre všetkých je dostatok potravín, čerstvého vzduchu a vody. Už teraz produkujeme oveľa viac, ako spotrebúvame. Ak by sme mali zmysel pre vzájomnú zodpovednosť a produkty by sa skutočne dostali k ľuďom, ktorí ich potrebujú, znížili by sme výrobu tak výrazne, že by sme sa nemuseli obávať emisných kvót a iných obmedzení.

Koreňom nášho problému nie je to, že vyčerpávame Zem, ale to, že sa snažíme zničiť alebo aspoň ovládať jeden druhého. V dôsledku toho spôsobujeme celej prírode i sebe samým existenčnú tragédiu.

Svoj modus operandi ale budeme môcť zmeniť len vtedy, ak zmeníme svoju motiváciu zo snahy ničiť iných na snahu opäť ich postaviť na nohy. Keď si uvedomíme, že môžeme „prekvitať“ len v prosperujúcom sociálnom prostredí, začneme o druhých premýšľať konštruktívne a prosociálne, a potom zmeníme náš svet.

Preto by dnes mal byť vzdelávací proces a zavádzanie poznania, že sme všetci v každom ohľade závislí jeden od druhého, najdôležitejšou zložkou, základom akéhokoľvek programu zameraného na zmiernenie každého problému: od depresie až po odlesňovanie pralesov.

Čo robiť, keď v rodine panuje nenávisť

21.05.2024

Keď sa v rodinných vzťahoch objaví nenávisť, je potrebná trpezlivosť, porozumenie a tiež uznanie, že ostatní členovia rodiny zdieľajú rovnaké bolestivé pocity, dojmy a túžby. V každom sa skrýva láska i nenávisť, ktoré sa môžu v rôznych okamihoch zladiť aj rozchádzať. Navyše je zbytočné tieto pocity stupňovať a dramatizovať. Primárne je potrebné sa [...]

Ako sa skupiny ľudí rozhodujú kolektívnym spôsobom?

18.05.2024

Talmud opisuje, ako bola Tóra preložená do gréčtiny: „Král Ptolemaios raz zhromaždil 72 starších. Umiestnil ich do 72 komnát, každého zvlášť, pričom im neprezradil, prečo sú povolaní. Vošiel do každej miestnosti a povedal: ‚Napíšte mi Tóru Mojžiša, vášho učiteľa.‘ Boh každému vložil do srdca, aby prekladal rovnako ako všetci ostatní.“ 72 [...]

Ak urobíte niečo dobré pre druhých, očakávate niečo naspäť?

16.05.2024

V jednom citáte od Benjamina Franklina sa hovorí: „Ten, kto ti raz preukázal láskavosť, bude ochotnejší preukázať ti ďalšiu, než ten, ktorému si sám láskavosť preukázal.“ Iný spôsob vyjadrenia znie: „Neočakávaj protislužbu od niekoho, pre koho si sám dobro vykonal.“ Podvedome však očakávame v nejakej forme návrat toho, čo sme dali, akoby sme uzavreli obchod a [...]

mozner, karas

Susko stiahol ústavnú sťažnosť v prípade sudcu Moznera, ktorú podala Dubovcová

22.05.2024 15:18

Podľa Moznera išlo o reakciu vtedajšej ministerky na jeho kritiku reformy súdnej mapy

Mihail Kogalniceanu, Constanta, základňa NATO, Rumunsko, Apache, vojaci

Vlk je za dverami, neutrálne štáty by sa mali pridať k NATO a členovia zvýšiť výdavky na armádu, vyzval Londýn

22.05.2024 15:15

Budem sa zasadzovať za to, aby sa do NATO zapojili všetci, ktorí využívajú ochranný dáždnik aliancie, vyhlásil minister Shapps.

súd, fico, atentát, cintula, šts

Atentátnik na Fica prišiel o advokátku. Vybral si nového zástupcu sám?

22.05.2024 13:47

Od atentátu na predsedu vlády Roberta Fica prešiel týždeň.

rusko, malka

Ruská delostrelecká fraška: Prachové náplne rozvrátili bojovú efektivitu

22.05.2024 13:11

Strelci kritizovali vedenie, že prachové náplne v munícii majú odlišné váhy a každý granát letí inak.

Michael Laitman

Michael Laitman - Profesor ontológie, PhD. vo filozofii a kabale a MSc v bio-kybernetike. Zakladateľ a prezident Bnej Baruch celosvetovej vzdelávacej organizácie zaoberajúcou sa autentickou Kabalou - vedou o spojení medzi ľuďmi odhaľujúcou odpoveď na otázku „Čo je zmyslom života" a ako toho dosiahnuť. Čo je Kabala a ako vám prakticky môže pomôcť v živote sa dozviete v kurzoch na kabacademy.eu/cz/

Štatistiky blogu

Počet článkov: 382
Celková čítanosť: 717475x
Priemerná čítanosť článkov: 1878x

Autor blogu

Kategórie