Všetko, čo bolo stvorené, bolo stvorené kvôli nášmu rozvoju, vrátane nášho zmyslu pre humor. Dáva nám silu a schopnosť rozvíjať sa.
Každý, kto má blízko k ľuďom, ktorí sa profesionálne venujú humoru, vie, že sú to ľudia často od prírody nešťastní, veľmi vážni a niekedy aj depresívni. Zmysel pre humor sa u nich rozvíja z potreby dostať sa zo šedého mraku, v ktorom sú ponorení.
Vo všeobecnosti platí, že čím viac sa človek rozvíja, tým viac dokáže oceniť jemný humor. Mám na mysli humor, ktorý je brilantný – neočakávané spojenie osobitých vecí, ktoré v našom bežnom spôsobe myslenia spolu vôbec nesúvisia.
Čo by malo byť zdrojom smiechu?
Rafinovaný humor si vyžaduje, aby sme dokázali pozorovať svoju vlastnú povahu z nadhľadu, aby sme si dokázali urobiť srandu sami zo seba. Takýto humor je založený na schopnosti rozpoznať v sebe niekoľko rôznych identít: pôvodnú, ktorú sme dostali od prírody, potom tú, v ktorej sme boli vychovaní, a aj identity, ktoré sme prijali počas rôznych etáp nášho života – a to sú podoby, ktoré sme absorbovali od iných. Všetky tieto porovnania identít vyvolávajú rôzne dôležité otázky.
Humor môže na jednej strane vyjadrovať kritiku, na druhej strane by mal byť podaný láskavým a príjemným spôsobom. Nikdy by sme sa nemali vysmievať iným a vyvolávať nenávisť. Mali by sme sa smiať len na všeobecných slabostiach, ktoré v človečenstve existujú, aby sme objasnili slabosti našej sebeckej ľudskej povahy a pomohli tak rozvíjať ich poznanie a povedomie o nich. Ak si totiž uvedomíme svoje negatívne vlastnosti, môžeme pracovať na tom, aby sme sa nad ne povzniesli.
Koniec koncov, tak nás príroda stvorila, nedokonalých. Príroda nám dala zmysel pre humor, aby nám pomohol kritizovať samých seba a prekonať našu prirodzenosť. Humor nám umožňuje pozerať sa na seba z vyššej perspektívy, a tak nám môže pomôcť dostať sa z našej súčasnej úrovne na vyššiu. Keď sa na seba pozrieme „zboku“ a zasmejeme sa sami na sebe, môže to podporiť vnútorné skúmanie toho, kým naozaj sme. Ak sa môžeme smiať sami sebe, potom je to tak, ako je napísané: „Boh mi priniesol smiech“ (1 Moj 21,6) – a to je situácia, na ktorej môžeme vyrásť.
Dobrý humor by mal byť vždy jemný, mal by prinášať rozvoj a vytvárať náklonnosť k tomu, o čom hovoríme. Mal by nám tak trochu prevrátiť svet naruby, zjemniť strnulú atmosféru.
Čo je to za humor, ktorý dokáže otvoriť srdcia a zbúrať múry medzi ľuďmi? Humor z nás strháva všetky povýšenecké postoje, ktoré si obliekame. Akoby nás zbavil všetkých póz a masiek a urobil nás rovnakými, jednoduchými a bez vzájomných ľstí. Keď sa spoločne zasmejeme na slabostiach, ktoré aj tak všetci máme, okamžite sa medzi nami vytvorí vľúdnejší a bližší vzťah.
Niet snáď mocnejšieho nástroja na prekonávanie hraníc, bariér a vzdialeností ako je humor. Veľkou výzvou našej doby, jednou z najvážnejších, je preto rozvíjať humor, ktorý by nás viac spájal – aby sme si my, ľudia, boli navzájom bližší.
Taký, ako je humor jubilanta Tomáša Janovica. ...
Celá debata | RSS tejto debaty