Michael Laitman

Keď nám iní ublížia, strašne to bolí – a toto sa môže stať v našom živote kedykoľvek. Okamžite sa vynára otázka: Kde je priestor na odpustenie a čo to vlastne je?

Je ľudskou prirodzenosťou tešiť sa, uspokojovať sa všeličím, čo sa nám zdá dobré. Chceme si užívať jedlo, sex, rodinu, peniaze, česť, moc, informácie a predovšetkým ich kombináciu. Neustále pracujeme na naplnení svojich túžob a zvažujeme, koľko energie by sme mali do niečoho konkrétneho investovať, v závislosti od očakávaného výsledku.

Na ilustráciu povedzme, že si chceme kúpiť pekný oblek na obzvlášť slávnostnú príležitosť. Investujeme do neho veľkú sumu peňazí, ktorá sa rovná takmer týždňovej práci, a kúpime si ho s veľkým potešením. Príde dlho očakávaný deň, oblečieme si nový oblek a chodíme medzi všetkými s úsmevom od ucha k uchu. Ľudia hovoria: „Aký skvelý oblek.“ Hruď sa nám dme pýchou.

A zrazu niekto pred všetkými nahlas vysloví: „Čo to máš na sebe za smiešny oblek? Čo je to za maškaru?“ A od tej chvíle sa realita mení. Všetci sa chichúňajú a nás napĺňa hanba.

Neskôr v ten večer opäť narazíme na tú istú osobu, ktorá nám potichu povie: „Prepáčte, ak som predtým povedal niečo nevhodné.“ Okamžite reagujeme odmietnutím. Je takáto žiadosť o odpustenie náplasťou za spôsobenú ujmu? Určite nie. Preto ju neprijímame.

Skutočné ospravedlnenie by malo byť také, aby mi vynahradilo veľkú sumu, ktorú som investoval do kúpy obleku, všetky očakávania, že sa mi dostane komplimentov, úcty a uznania, nádeje, ktoré boli nahradené opovrhnutím, výsmechom a hanbou. Za všetko, čo sa vo mne kvôli tomu nahromadilo, potrebujem náležitú kompenzáciu.

Odškodnenie sa môže uskutočniť prostredníctvom pomsty, ako sa to zvyčajne robí, alebo alternatívne tým, že dotyčná osoba príde za mnou s úprimným ospravedlnením a presvedčí ma, že chápe škodu a strašnú urážku, ktorú mi spôsobila. Povedzme, že dotyčná osoba vypíše šek, ktorý by pokryl napríklad nákup ďalších desiatich oblekov. V takom prípade, ak mám pocit, že ospravedlnenie je naozaj úprimné, a šek sa mi tiež zdá dostatočne úctyhodný, som ochotný odpustiť, vymazať túto záležitosť, akoby sa nestala.

V zásade platí, že aká veľká je rana, taká veľká je aj kompenzácia, ktorá ju môže pokryť. Odpustenie, pomsta, zneváženie, urážka, investícia, to všetko sú veci, ktoré sa merajú len vo vzťahu k mojej egoistickej túžbe po potešení. Ak sa ego stále cíti zranené a žiada pomstu, znamená to, že ešte nedošlo k zaplneniu miesta zranenia náležitou kompenzáciou. Jama, ktorá sa otvorila v srdci, je stále otvorená, takže nemôžeme skutočne odpustiť.

Doteraz sme analyzovali javy, ktoré všetci poznáme. V určitom okamihu sa v človeku môže objaviť pocit, v ktorom sa túžba po pomste, hľadanie cti, boje o kontrolu a vojny – stávajú pre nás mimoriadne vyčerpávajúcimi. Ničí to naše zdravie, naše vzťahy, celý náš život. „Čo z toho všetkého mám,“ začneme sa pýtať sami seba, „pre čo sa oplatí žiť? Je toto moje životné poslanie, je to všetko, čo mám robiť?“

Prebudenie týchto vnútorných otázok nás privádza k hľadaniu vnútorného rozvoja, k metóde prekonávania obmedzení našej egoistickej povahy. Táto múdrosť učí, že veľkým zmyslom našej existencie na zemi je objaviť univerzálnu silu prírody, kvalitu lásky a dávania, a tú objavíme len tak, že si osvojíme podobnú kvalitu ako je ona. Toto odhalenie sa nazýva duchovné, pretože každú ľudskú bytosť povyšuje na vyššiu, večnú a úplnú úroveň existencie.

Ako sa to deje? Všeobecne povedané, rozvíjaním láskyplných vzťahov v malej skupine, ktorá slúži ako laboratórium, sa navzájom dopĺňame spôsobom, ktorý iba sami nemôžeme dosiahnuť. Učíme sa navzájom spájať v harmónii, tak ako rôzne orgány v tele. Krivda, náprava, pomsta, odpustenie, všetky tieto hry strácajú svoj význam, pretože chápeme, že nebojujeme proti sebe, ale všetci spoločne sa pozdvihujeme nad svoje úzkoprsé kalkulácie tvárou v tvár našej spoločnej egoistickej prirodzenosti.

Keď si uvedomím, že som niekomu ublížil, idem priamo za tým človekom a spýtam sa ho, čo môžem urobiť, aby som napravil, čo som pokazil. Môžem prísť k nemu bližšie, spojiť sa s danou osobou a urobiť všetko pre to, aby som obnovil silu lásky medzi nami. A ak niekto ublížil mne, potrebujem si uvedomiť, že to nie je jeho vina, ale ľudské ego, a potom sa snažiť pomôcť tomuto človeku povzniesť sa nad neho. Tak postupne dosiahneme stav, keď sa náš svet stane miestom, kde je radosť žiť. S najvyššou silou prírody, vo vzájomnosti, podpore a dôvere.