Čo budeme robiť, keď naše pracovné miesta prevezmú roboty? V mnohých oblastiach pracovného trhu sa tak už deje. Počítačové stroje nahrádzajú ľudí – od pokladníkov až po právnikov, a to alarmujúcim tempom, ktoré sa len zrýchľuje. Nebude trvať dlho a roboty prevezmú poľnohospodárske práce, prácu v oblasti doručovania tovaru, väčšinu pracovných miest vo výrobe i prácu zamestnancov v hoteloch. Stroje nahradia aj pokladníkov v bankách, pracovníkov telefónnych centier, okrem mnohých ďalších pracovných miest, ktoré už boli do značnej miery automatizované.
Existuje však jedna oblasť, kde bude potrebných čoraz viac ľudí a počítače ich nikdy nenahradia: vzdelávanie. Vzdelávaním nemám na mysli učenie. Stroje dokážu naučiť všetko od matematiky až po históriu. Stroje nás však nemôžu vzdelávať v tom hlbokom zmysle slova. Stroje nedokážu z dieťaťa urobiť sebavedomého a sociálne pozitívneho dospelého človeka. To je niečo, čo patrí výlučne do kompetencie pedagógov.
V dnešnom svete je všetko prepojené. Nie je to len internet, ktorý nás spája. Každý výrobok na tejto planéte sa vyrába vo viacerých krajinách; potraviny, ktoré jeme, sa pestujú a potom aj vyrábajú vo viacerých krajinách; energia, ktorú používame na vykurovanie, varenie a pohon, sa vyrába alebo čerpá v iných krajinách, než kde sa primárne používa. Keby nebolo našich vzájomných prepojení na všetkých úrovniach, od najosobnejšej až po medzinárodnú, neprežili by sme.
Avšak hoci sme sa stali úplne navzájom prepojení a závislí jeden od druhého, zároveň sme sa stali voči sebe aj intenzívne nepriateľskí. Nedávne masové streľby v USA a vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sú viditeľnými príkladmi nepriateľstva, ktoré voči sebe ľudia a národy pociťujú. Nie je to však len na neosobnej úrovni, ale aj medzi súrodencami, manželmi, priateľmi a spolupracovníkmi. Nedôvera je všade a tam, kde nie je dôvera, nemôžu existovať silné komunity ani šťastné rodiny. Tam, kde nie sú silné komunity alebo šťastné rodiny, nie sú ani šťastní ľudia. V dôsledku toho sa rozpadá celá spoločnosť a žiadna technológia to nedokáže zastaviť.
Keďže počítače nedokážu naučiť ľudí dôverovať si navzájom alebo starať sa jeden o druhého, najvyhľadávanejšou prácou v budúcnosti bude práca vychovávateľov: ľudí, ktorí učia iných ľudí, aby sa stali starostlivými jednotlivcami, ktorí sa snažia udržať spoločnosť založenú na vzájomnej zodpovednosti, a nie na izolácii a podozrievaní.
Takáto spoločnosť nebude menej vitálna a dynamická ako dnešná hyperkonkurenčná spoločnosť. Ľudia však nebudú súťažiť, aby sa navzájom porazili, ale aby boli tými, ktorí najviac prispievajú ku vzájomnému zjednoteniu a spojeniu.
Stále budú existovať ocenenia a pocty, ale nebudú ich dostávať tí, ktorí svojimi sebeckými činmi na svojej ceste pošliapu všetkých ostatných, ale tí, ktorí svojou prácou ostatných posilnia. Individuálne úspechy sa nielenže budú množiť, ale spoločnosť ich bude podporovať, pretože budú prinášať pokrok celej spoločnosti a nebudú na ničí úkor. V takejto spoločnosti budú mať ľudia pocit, že môžu realizovať svoje sny a byť tým, kým chcú byť, a zároveň zostať súčasťou živej a solidárnej spoločnosti.
Výchova k takejto spoločnosti si vyžaduje citlivosť a pochopenie ľudskej povahy. Keď si toto nové zmýšľanie osvojí čoraz viac ľudí, bude čoraz viac podobných vychovávateľov, ktorí zvrátia odcudzenie, ktoré dnes dominuje v našich vzťahoch, a pomôže vytvoriť starostlivú a solidárnu spoločnosť.
Celá debata | RSS tejto debaty