Michael Laitman

Mnoho štúdií zverejnených tento mesiac uvádza, že sme znečistili ovzdušie do takej miery, že aj dážď sa stal jedovatým. Okrem toho, tieto štúdie „tvrdia, že prítomnosť ‚večných‘ chemikálií v našej hydrosfére dosahuje hodnoty, ktoré presahujú základné smernice, čo znamená, že sme vstúpili do nebezpečného ‚prevádzkového priestoru‘, z ktorého prakticky niet návratu“. „Na základe najnovších amerických smerníc pre kyselinu perfluoroktánovú (PFOA) v pitnej vode,“ konštatuje ďalšia štúdia, „by sa mala dažďová voda všade na svete vyhodnocovať ako ‚nebezpečná na pitie‘.“

Zvláštne na tom je, že sa to nedá ospravedlniť. Jednoducho sa to deje – a ľudstvo nerobí nič, aby to zastavilo. Keďže však príčinou týchto jedov je ľudská činnosť, táto katastrofa je naším vlastným dielom.

Nedopracovali sme sa k tomu kvôli pochybeniu jediného konkrétneho človeka; je to kolektívny priestupok a vinníkmi sme my všetci, celé ľudstvo. Naším zločinom je bezuzdné sebectvo – a dopúšťa sa ho opäť celé ľudstvo. Náš bezohľadný egoizmus vyvádza celú prírodu z rovnováhy a všetko kazí.

Toxický dážď je len jedným z nespočetných pohrôm, ktoré si my sami spôsobujeme. Klimatické zmeny, v rámci ktorých sa striedajú neúprosné vlny horúčav a následné záplavy, máme na svedomí tiež my. Opičie kiahne, Covid, vojna na Ukrajine a prudko stúpajúce ceny potravín a benzínu sú naším dielom, prejavom nášho nekontrolovateľného narcizmu.

Žiadnu z týchto kríz ale nemôžeme riešiť oddelene od ostatných. Bolo by to ako zakryť jednu kanalizačnú jamu len preto, aby sme videli, ako smradľavá voda ešte silnejšie vyteká z tej ďalšej. Riešenie spočíva vo vyvážení celého systému väzieb medzi nami ľuďmi na všetkých úrovniach, od osobnej až po medzinárodnú.

Sme neodvolateľne prepojení, ale dospeli sme k tomu vďaka našej túžbe po vzájomnom vykorisťovaní. Výsledkom je, že čím sme si bližší a viac prepojení, tým biednejšie sa cítime. Namiesto toho, aby nám globalizácia prinášala úžitok, iba nás núti uvedomiť si to, akí súťaživí, vykorisťovateľskí a zneužívajúci sme. Paradoxne, naše vonkajšie prepojenie len zväčšuje našu vnútornú odlúčenosť.

Keďže však už raz prepojení sme – a nemôžeme sa odpojiť, nemáme inú možnosť, než naše spojenie „opraviť“. Správne spojenie sa totiž začína v mysli, nie v tele.

Najprv musíme pochopiť: keďže sme všetci na sebe závislí, a to všade, na celom svete, pozitívne spojenie medzi nami je nutnosťou. Až keď prijmeme, že základ našich vzťahov musí byť pozitívny, založený na dobrom spojení, môžeme začať budovať fyzické väzby a vzťahy, ktoré budú podmienené zachovaním pozitívneho postoja k sebe navzájom.

Len pevné základy dobrých vzťahov medzi nami nám umožnia vybudovať globálnu spoločnosť, ktorá bude vyvážená, mierumilovná a zdravá pre život, a to ako po emocionálnej, tak aj po fyzickej stránke. Len keď si očistíme srdcia zamorené tým „Ja! Ja! Ja!“-postojom, ktorý nám dáva pocit oprávnenosti a nadradenosti, budeme schopní vyčistiť vzduch od toxínov a urobiť z kvapiek dažďa to, čím by predsa mali byť: čistú a čerstvú pitnú vodu, ktorá dáva všetkému život.