Dozvedel som sa, že existuje nový trend – užívať malé množstvá dietylamidu kyseliny lysergovej (LSD), húb obsahujúcich psilocybín a iných halucinogénnych látok, na zlepšenie kreativity a výkonnosti v práci. Vedecké údaje o tejto praxi, nazývanej „mikrodávkovanie“, sú prinajmenšom nepresvedčivé. V jednej štúdii sa zistilo, že účinky sú veľmi obmedzené a prejavujú sa len vtedy, ak im vôbec veríte. Iná štúdia síce zistila určité pozitívne účinky, ale rovnako zistila aj nežiadúce účinky. Chápem potrebu rozšíriť si svoje hranice, pozrieť sa na seba zvonku; je to veľmi príťažlivé… Existuje však lepší spôsob, ako to urobiť, a ten nezahŕňa odpojenie od reality, ale jeho presný opak: nové a hlbšie prepojenie so všetkým.
Namiesto toho, aby sme sa odpútali od iných ľudí prostredníctvom drog, a to v akejkoľvek dávke, mali by sme zväčšiť a prehĺbiť svoje spojenie s nimi. Tým môžeme začať vidieť svet „ich očami“, cítiť ho tak, ako ho cítia oni, a skutočne vyjsť zo seba.
Každý človek žije vo svojom vlastnom trojrozmernom svete. Keď začneme vnímať svet očami iných ľudí, získame pomocou toho nekonečne nové rozmery nášho vnímania. Ba čo viac, realita, ktorú vidíme prostredníctvom iných ľudí, naviac obohacuje a posilňuje tú, ktorú vidíme vlastnými očami. Tieto „paralelné vesmíry“ si neprotirečia, ale prelínajú sa do plnšieho a ucelenejšieho obrazu reality.
Všetko, čo musíme urobiť, aby sme toho dosiahli, je zmeniť svoj zámer v interakcii s ostatnými. Namiesto toho, aby sme sa snažili získať od druhých čo najviac pre seba, mali by sme sa usilovať dať druhým to, čo len môžeme a kedy môžeme. Uplatnenie tejto taktiky nám odhalí, čo cítia a ako vidia svet. Jediné, čo nám bráni v objavovaní týchto nekonečných nových svetov, ktoré existujú všade okolo nás, je náš zámer ich skôr zneužívať, než k nim prispievať.
Nemusíme svoj postoj k druhým zmeniť naraz. Môžeme ho „mikrodávkovať“ a začať tam, kde je to najjednoduchšie, a to u ľudí, ktorí sú nám blízki. Zistenia, ktoré objavíme, budú určite znepokojujúce aj poučné. Ako budeme postupovať, zmení sa celý náš pohľad na svet a naše vnímanie reality bude úplne nové. Je to kumulatívny proces, preto sa nesmieme ponáhľať.
V tomto procese však nemôžeme uspieť osamotení. Ak sa o zmenu svojho postoja k druhým pokúsi len jeden človek, nebude to fungovať. Musí existovať aspoň skupina ľudí, ktorí na tom pracujú spoločne. Keď to praktizujú medzi sebou, otvoria sa svetom tých ostatných, naučia sa vnímať jeden druhého, začlenia sa vzájomne do svojich svetov – a tak sa zmení celé ich vnímanie. Keď toto navzájom medzi sebou dosiahnu, ich nové vnímanie sa odrazí aj v tom, ako vnímajú svet vo všeobecnosti, a budú môcť svoje skúsenosti uplatniť vo všetkých aspektoch života.
Üdajne aj v pozostatkoch toho Šalamúnovho... ...
V blogu autor hovorí, že:" Namiesto toho,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty