Pomôže vesmírna turistika zlepšiť situáciu na Zemi?

Efekt nadhľadu je málo známym psychologickým fenoménom, ktorý zažili niektorí astronauti pri pohľade na Zem z vesmíru. Vedci tento efekt popisujú ako „stav úžasu so seba transcendentnými vlastnosťami, ktoré sú vyvolané obzvlášť pôsobivými vizuálnymi podnetmi“. Najvýraznejšími spoločnými aspektmi osobného prežitku Zeme z vesmíru sú ocenené a vnímané krásy, nečakané a dokonca ohromujúce emócie a zosilnený pocit spojenia s ostatnými ľuďmi a Zeme ako celku.
Michael Collins, člen posádky kozmickej lodi Apollo 11 (1969), povedal, že „vec, ktorá má naozaj prekvapila, bola , že z nej (Zeme) vyžarovala atmosféra krehkosti. A prečo to neviem. Neviem to dodnes. Mal som pocit, že je maličká, úchvatná, že je prekrásna, že je to domov, a že je krehká“. Edgar Mitchell, ktorý bol na palube Apolla 14 (1971), spomínal. „Človek si okamžite vytvorí globálne vedomie, orientáciu na ľudí, intenzívna nespokojnosť so stavom sveta a nutkanie s tým niečo urobiť. Z mesiaca vyzerá medzinárodná politika tak malicherne. Človek má chuť chytiť politika za vlasy, odtiahnuť o štvrť miliónov kilometrov ďalej a povedať mu: „pozri sa na to, synu..“
Jeden môj študent sa ma opýtal na efekt nadhľadu a navrhol, že vďaka vesmírnej turistike by sa ľudia mohli cítiť viac spojení so Zemou a medzi sebou navzájom.
Rozumiem, že výlet do vesmíru a pohľad na svet odtiaľ by človeka prinútil uvedomiť si krehkosť našej ( nie tak veľkej) modrej guličky a to, ako sme na sebe závislí. Z vesmíru je ľahké vidieť, že všetci dýchame rovnaký vzduch, živí nás spoločná pôda a pijeme rovnakú vodu.
A predsa neverím, že by cestovanie do vesmíru zmenilo niečo na tom, ako sa chováme k našej planéte, pretože ľudia pri kormidle, tím, ktorí rozhodujú je úplne jedno. António Guterres, generálny tajomník Organizácie spojených národov, v apríli sa vyjadril k týmto ľuďom veľmi nediplomaticky: „ Niektoré vlády a vedúci predstavitelia podnikov hovoria jednu vec, ale v zapätí urobia druhú. Jednoducho povedané klamú.
Keď to vidíte, máte chuť vziať politikov do vesmíru, nechať ich pozerať sa na Zem zhora ako navrhoval Edgar Mitchell a nechať ich tam plávať pokiaľ sa nezmenia. Ale vážne, nemyslím si, že sa zmenia, alebo dokonca, že by sa mohli zmeniť.
Politikom ide o jedno, o vládnutie. Nič iného nevidí ani necíti. Pokiaľ sú nažive, chcú byť hore a na ničom inom im nezáleží.
Čo s tým môžeme urobiť? To naozaj neviem. Pokiaľ však dostatočný počet ľudí nezmení na svet svoj pohľad a neuvedomia si, že solidarita a vzájomný záujem sú dôležitejšie ako pýcha a moc, tak dovtedy vtedy nezmenia svoje názory aj politici. Ak by sa tak stalo nezmenia sa z vnútra, ale možno si len uvedomia, že pokiaľ chcú byť pri kormidle musia podporiť také hodnoty, ako sú starostlivosť o druhých a súcit. Nie ješitnosť a zahľadenosť do seba. Na záver sa dá povedať, že potrebujeme dôkladný vzdelávací proces, aby sme sa stali nie len ľuďmi, ale aj humánnymi bytosťami.

Od choroby k zdraviu

04.09.2026

Zdravie. Čo môže byť dôležitejšie? Iba samotný život. Prečo teda, hoci máme v úmysle žiť čoraz dlhšie, stále viac trpíme bolesťou a chorobami? Áno, ľudstvu sa podarilo poraziť mnohé strašné choroby. Spolu s tým sa však objavili nové, doteraz neznáme. A medicína si s tým, napriek svojej vysokej úrovni, nevie poradiť. Nezdravé vzťahy Faktom je, že chorého [...]

Kedy nastúpi komunizmus?

31.08.2026

Pracuj, ako môžeš, a dostávaj, koľko potrebuješ. Komu by sa to nepáčilo? Spravodlivá spoločnosť, v ktorej sú si všetci rovní, kde nie sú ani chudobní, ani bohatí. A nie až niekedy, ale doslova o dvadsať rokov. Práve to sľúbil prvý tajomník ÚV KSSZ Nikita Sergejevič Chruščov na XXII. zjazde KSSZ v októbri 1961, keď vyhlásil: „Súčasná generácia sovietskych [...]

Druhý dych na ceste k dobrému životu

28.08.2026

Históriu nášho vývoja sme si zvykli deliť na rôzne obdobia: doba kamenná, starovek, stredovek, novovek a najnovšie dejiny. Každé z týchto období je opísané pestrými farbami a my si so záujmom čítame o tom, čo sa v ňom dialo. Ale to je len na povrchu. Dobrý alebo zlý V podstate sa celá história vývoja ľudstva delí na dve časti. A to má vplyv na celý náš život. [...]

Michael Laitman

Michael Laitman - Profesor ontológie, PhD. vo filozofii a kabale a MSc v bio-kybernetike. Zakladateľ a prezident Bnej Baruch celosvetovej vzdelávacej organizácie zaoberajúcou sa autentickou Kabalou - vedou o spojení medzi ľuďmi odhaľujúcou odpoveď na otázku „Čo je zmyslom života" a ako toho dosiahnuť. Čo je Kabala a ako vám prakticky môže pomôcť v živote sa dozviete v kurzoch na kabacademy.eu/cz/

Štatistiky blogu

Počet článkov: 578
Celková čítanosť: 1172915x
Priemerná čítanosť článkov: 2029x

Autor blogu

Kategórie