Michael Laitman

Podľa výsledkov štúdie zverejnenej v časopise Science a citovanej magazínom Time a ďalšími, sa svetové ľadovce zmenšujú a miznú rýchlejšie, než sa vedci doposiaľ domnievali. Pri aktuálnom trende klimatických zmien sa predpokladá, že dve tretiny z nich sa roztopia do konca storočia. Podľa autorov štúdie môžeme roztápanie spomaliť, „pokiaľ sa na celom svete podarí znížiť otepľovanie aspoň o niekoľko desatín stupňa a splniť medzinárodné ciele“. Zároveň však pripúšťajú, že je to síce „technicky možné, ale nepravdepodobné“. Inými slovami, problém je opäť v ľuďoch.

Vedci nás pred roztápaním ľadovcov varujú už desaťročia, ale my sme sa ešte nerozhodli, či chceme urobiť všetko pre to, aby sme to zastavili. Všetci si dobre uvedomujeme, aké opatrenia treba urobiť, aby sa topenie ľadovcov spomalilo, ale zisky z priemyselnej výroby, ktorá urýchľuje globálne otepľovanie, sú pre vlády a mocné korporácie príliš veľkou návnadou, než aby im odolali.

Stúpajúca hladina morí je, mimochodom, len jedným z množstva nebezpečenstiev, ktoré číhajú v topiacich sa ľadovcoch. Potenciálne horším problémom je uvoľňovanie vírusov a baktérií, ktoré sú v súčasnosti pod ľadom v nečinnosti, a akonáhle ľad zmizne a teplota sa zvýši, stanú sa aktívnymi. Tento proces už prebieha, ale podľa vedcov sme zatiaľ mali šťastie a v topiacom sa permafroste neboli objavené žiadne závažné patogény.

Ďalším problémom je uvoľňovanie metánu z mikroorganizmov, ktoré sú v súčasnej dobe uväznené v zamrznutej krajine na Sibíri a Aljaške. Metán sa pri topení ľadu uvoľňuje stále rýchlejšie a vo väčšej miere a hromadí sa v atmosfére.

Vedci sa, žiaľ, obávajú, že nedokážeme urobiť potrebné zmeny, hoci sú nutné a reálne uskutočniteľné. Vzhľadom k súčasnej miere nepriateľstva, ktorá preniká do každej časti ľudskej spoločnosti, korporácie ani vlády nemajú šancu urobiť čokoľvek pre ľudstvo, ak to nebude slúžiť ich vlastným záujmom.

Topenie ľadovcov nie je zďaleka jediným problémom, ktorý ľudstvo ohrozuje. Vojna, zamorenie ovzdušia a vody, inflácia, útlak, otroctvo, hlad, depresie, zneužívanie návykových látok, pandémie, extrémne klimatické javy od pustošivých suchôt po extrémne búrky – existuje aspoň jeden problém, ktorý by nevyplýval z toho, že sa každý sústredí iba na svoje vlastné záujmy? Je úplne jedno, kto škodí, pretože nakoniec je vinníkom každý: každý človek na planéte sa podieľa na vyčerpávaní, znečisťovaní a vykorisťovaní pôdy, vody, vzduchu, zvierat a ľudí. Čím väčšiu moc človek nebo inštitúcia má, tým viac vykorisťuje – takýto trend je všade a u všetkých rovnako.

Riešenie preto musí byť komplexné, musí riešiť jadro problému, nie každý symptóm zvlášť. Sústredením sa na každú krízu zvlášť, či už ide o klimatické zmeny, odlesňovanie, vojnu, hlad, znečistenie vody a ďalšie, sa problémy skôr prehĺbia, namiesto zmiernenia. Odvedie to totiž pozornosť od hlavnej príčiny a jej jediného možného riešenia: zmeny nášho prístupu k sebe navzájom a ku svojmu okolí, a to v tomto poradí.

Musíme sa naučiť starať sa jeden o druhého. Je to veľmi ťažké, pretože sa o seba navzájom starať nechceme. Je nutné prehĺbiť vzdelanie o našej vzájomnej závislosti a pochopiť, že pokiaľ ubližujem druhým, ubližujem sám sebe.

A preto, že sme vinníkmi všetci, musíme sa to učiť bez výnimky všetci a bez ohľadu na to, kde sa nachádzame.

Keď sa začneme starať o seba navzájom, bude ľahké zahájiť vhodnú a úspešnú stratégiu a riadiť sa ňou. Dospejeme k uvedomeniu, že ak nechceme byť sami zraňovaní, musíme ju dodržovať. Budeme prinútení riadiť sa pravidlami, ktoré prinesú zmenu v ľudskej spoločnosti a v našom vzťahu k celej planéte.