Michael Laitman

Hra je veľmi dôležitým prostriedkom rozvoja. Keď sa hráme, rozvíjame nové vzťahy a väzby.

Je všeobecne známe, že deti sa potrebujú hrať, aby sa rozvíjali. Dávame si záležať na tom, aby sme im kupovali hry, ktoré sú najvhodnejšie pre každú fázu ich vývoja. Ale pre nás dospelých to nie je také jednoznačné, my sa naozaj neradi hráme. Naše vzťahy sa rýchlo zhoršujú, až kým jeden druhého neponíži, a to je koniec našej hry.

Takto prichádzame o veľa z toho, čo môžeme od života získať. Ako dospelí nepreskúmame všetky možnosti svojho rozvoja, a tak zastavíme svoj ďalší vývoj.

Z nášho každodenného života sme urobili akési väzenie. Musíme vyzerať, správať sa a hovoriť určitým spôsobom – a len tým určitým spôsobom – inak nezapadneme medzi ostatných a nezískame si ich rešpekt. Keď nemáme úctu a rešpekt druhých, správajú sa k nám spôsobom, ktorý nám škodí. Trpíme tým, že žijeme v takomto väzení, ale je to v nás tak zakorenené, že z neho nemôžeme uniknúť.

Zmyslom hry dospelých by mala byť úcta, aj keď sa nám nechce, a naučiť to aj ostatných. Hra týmto spôsobom napodobňuje vyšší stav pozitívneho spojenia, ku ktorému nás tlačí príroda. Takto do našich vzťahov vťahujeme pozitívne sily spojenia, ktoré sa nachádzajú v prírode, a začíname sa cítiť šťastnejší, sebavedomejší a uvedomujeme si, že náš život má zmysel.