Michael Laitman

Starozákonní proroci nazývali modloslužobníkmi tých, ktorí uctievali veci vyrobené vlastnými rukami. Ich bohmi boli predmety z dreva alebo kameňa.
Výraz modloslužba znamená, že človek prenáša všetko, čo prežíva, silu lásky, silu myšlienok, na predmety mimo seba. Moderný človek je modloslužobník, vníma sa len prostredníctvom predmetov, prostredníctvom vecí, ktoré vlastní (Erich Fromm).

Svet vecí sa stáva čoraz dôležitejším, a čím ďalej, tým viac sa človek vedľa týchto vecí stráca. Moderný človek sa definuje ako vec: „Kupujem, teda existujem“. Jeho existencia je podmienená vzťahmi s inými vecami.

Hodnota domu, nábytku, auta, oblečenia, hodiniek, počítačov, televízorov vytvára spoločenský status a určuje hodnotu jednotlivca. Keď človek stratí časť svojho majetku, stráca časť seba samého. Keď stratí všetko, stráca seba samého úplne.

Počas hospodárskych kríz niektorí ľudia, ktorí prišli o veľkú časť svojho majetku, ukončili svoj život skokom z okien mrakodrapov. Svoje bohatstvo považovali za seba samých. V tomto systéme kultúrnych hodnôt sa samovražda ekonomickým bankrotom stáva celkom logickou; znamená bankrot osobnosti.

Ľudia sa s vecami stotožňovali aj predtým, ale nikdy sa veci nestali tak hlboko prítomné v ich všeobecnom vedomí ako v posledných desaťročiach. Spotreba sa stala kritériom hodnotenia hodnoty človeka.

Program výchovy človeka, aby celý svoj život zasvätil práci, bol ukončený a začala sa ďalšia etapa, výchova konzumenta. Ekonomika potrebovala nielen disciplinovaného pracovníka, ale aj rovnako disciplinovaného spotrebiteľa, ktorý kupuje všetky nové tovary hneď, ako sa objavia na trhu.
Spotrebiteľská propaganda dostala za úlohu vykoreniť stáročnú tradíciu kupovať len to, čo je nevyhnutné – bolo potrebné rozvíjať presvedčenie, že životné šťastie spočíva len v kupovaní nových vecí.

Spotrebiteľ mal uveriť, že on je ten, kto si vyberá, že on je ten, kto rozhoduje o tom, či si kúpi ten alebo onen výrobok. Ale už len náklady na reklamu, ktoré tvoria viac ako 50 % ceny, hovoria o tom, koľko energie a talentu sa investuje do procesu presviedčania spotrebiteľa.

V súčasnosti vstupujeme do obdobia uvedomovania si minulej vývojovej fázy, odklonu od konzumu – nie preto, že by ľudia vnútorne zbohatli a nepotrebovali vonkajšie znaky svojej dôležitosti, ale preto, že sa v nich neustále rozvíja túžba, ktorá si vyžaduje kvalitatívne nové naplnenie – uvedomenie si skutočného zmyslu našej existencie.

Aj keď nás vyvádzanie na pódiách a obrazovkách láka späť, rozvoj novej potreby – objavenie zmyslu života – je nevyhnutný a povedie k túžbe spoznať múdrosť vedy kabaly.