Michael Laitman

Pozoruhodný je tiež citát švajčiarskeho učiteľa a publicistu Adolpha Ferrièriho, ktorý vysvetľuje, ako sa nám nedarí konať podľa tohoto princípu:

„A vytvorili školu presne tak, ako im diabol prikázal.
Dieťa miluje prírodu, preto ho zavreli medzi štyri steny.
Nedokáže sedieť bez pohybu, tak ho prinútili zostať v kľude.
Miluje tvoriť rukami, tak ho začali učiť teórie a poučky.
Rado rozpráva – prikázali mu mlčať.
Snaží sa porozumieť – musí sa učiť naspamäť.
Tuží všetko samo preskúmať a hľadať vedomosti, ale dostáva ich už v konečnej podobe.
A tak sa deti naučili to, čo by sa v iných podmienkach nikdy nenaučili. Naučili sa klamať a pretvarovať sa.“

Tento citát pochádza zo začiatku minulého storočia, ale platí i dnes. Ukazuje, že prirodzenosťou detí je byť ako voľní vtáci, ale my ich zatvárame do klietok.

Prečo? Je pre nás ľahšie a pochopiteľnejšie držať deti násilím medzi našimi štyrmi stenami. A tým ich okrádame o slobodný rozvoj ich duší, myslí a sŕdc a dokonca brzdíme ich fyzický vývoj.

Zásada „učiť dieťa podľa jeho spôsobu“ znamená, že deti by mali byť vychovávané metódou, ktorá im umožní slobodný rozvoj. V praxi to znamená, že by mali pozorne načúvať dospelých, ale dospelí by sa mali prispôsobiť tak, aby boli v detských očiach čo najzaujímavejší a dôležití. Okrem toho je potrebné, aby deti trávili veľa času vonku so svojimi kamarátmi a aby boli spolu s nimi a učiteľmi zároveň. To znamená, že by sa mali zapojiť do rôznych činností, ktoré zahŕňajú spoločné tvorenie, vymýšľanie a opravovanie vecí, a tiež do neustálych diskusií s vrstovníkmi a dospelými, s ktorými musí diskutovať o určitých témach a spoločne vyvodzovať závery.

Taký prístup rozvíja deti tak, aby vykonávali činnosti prirodzeným spôsobom. Oslobodzuje ich a dáva im slobodu premýšľať a rozvíjať nové nápady. Zatiaľ sme sa nestretli so vzdelávacím systémom, ktorý by takto rozvíjal plný potenciál detí. Miesto toho ich zaraďujeme do škatuliek, ktoré obmedzujú ich myslenie a optimálny rozvoj.

K modernizácii školstva, aby „učilo dieťa jeho metódou“, potrebujeme iných učiteľov, presnejšie povedané, učitelia musia najskôr prejsť niekoľkoročným novým vzdelávacím procesom a až potom budú pripravení oslovovať deti. Potom budú celkom zreteľne odlišné výsledky, než ktoré vidíme v súčasnosti.

Myslím, že k prechodu na tento druh výchovy dôjde, až budeme úplne rozčarovaní zo spôsobu, akým v súčasnosti deti vychovávame. Až uvidíme, že naše súčasné systémy slúžia k vytváraniu sveta, v ktorom sa rozmáha depresia, úzkosť, stres, osamelosť a ďalšie problematické javy v osobnom, sociálnom, ekonomickom aj ekologickom meradle.