Michael Laitman

Keď Alfred Nobel 10. decembra 1896 v San Reme zomrel, v závete venoval viac ako 90 % svojho celoživotného príjmu na vytvorenie ocenení pre ľudí, ktorí nejakým spôsobom prispeli k zlepšeniu spoločnosti a mieru. Toto ocenenie je známe ako Nobelova cena za mier. Jeho rozhodnutie vyvolalo v spoločnosti veľký záujem.

Napriek tomu bol jeho predchádzajúci život úzko spojený s vynálezmi určenými na vojnu a ničenie, z ktorých najznámejší je dynamit. Okrem vývoja progresívneho prachu chcel vytvoriť taký silný stroj, aby jeho ničivé účinky znemožnili vojnu. Veril, že ničivá sila zbraní by paradoxne mohla ukončiť vojnu rýchlejšie ako vyjednávanie a uzatváranie mieru.

Nobel sa nedožil prvej a druhej svetovej vojny, v ktorých boli jeho teórie radikálne vyvrátené. Napriek tomu sa človek neubránil počudovaniu, čo ho na sklonku života viedlo k tomu, že tak veľa investoval do veci mieru.
Niektorí tvrdia, že za to mohla Nobelova dlhoročná rozsiahla korešpondencia s rakúskou obhajkyňou mieru Berthou von Suttnerovou, ktorá sa preslávila svojím protivojnovým románom Zložte zbrane. Práve ich vzájomné listy mohli Nobelovi umožniť, aby sa ponoril do svojich myšlienok o vojne a mieri. Možno práve to ovplyvnilo jeho rozhodnutie založiť cenu za mier nesúcu jeho meno.

Iní, napríklad Albert Einstein, tvrdili, že Nobel chcel zriadením Nobelovej ceny za mier očistiť svoje meno a zmierniť svoju vinu. V skutočnosti Nobel prepísal svoju poslednú vôľu hneď po smrti svojho brata Ludviga v roku 1888. Francúzske noviny vtedy náhodou uverejnili nekrológ špeciálne pre Alfreda Nobela, kde sa o ňom písalo ako o „obchodníkovi so smrťou, ktorý zbohatol na vymýšľaní spôsobov, ako zabiť viac ľudí, než kedykoľvek predtým“.

Hoci dnes môžeme o jeho motívoch už len špekulovať, vidíme, že verejná mienka sa dá v našom svete ľahko kúpiť. Dnes väčšina ľudí pozná Alfreda Nobela vďaka jeho cene spojenej s jeho prínosom k mieru a v tomto svetle sa jeho temná minulosť prehliada. Žiaľ, peniaze majú veľký vplyv, a ak je človek dostatočne bohatý, verejnú mienku si môže kúpiť. V podstate rovnakým spôsobom sa dnes kupujú aj masmédiá.

Spomínam si, ako som v roku 2006 vystúpil na Svetovom duchovnom fóre v Arose, kde sa zišli najväčší mierotvorcovia z celého sveta. Vtedy som cítil nádej na vytvorenie pozitívnej zmeny. Vyjadril som práve túto myšlienku, že verejná mienka má moc všetko ovplyvniť. Ak teda vytvoríme verejnú mienku, ktorá bude vyzdvihovať a oslavovať ľudí, ktorí pozitívne prispievajú k rozvoju spoločnosti a robia dobré skutky, svet sa pomaly začne meniť. Všetci pozorne počúvali a súhlasili. Vtedy som naozaj dúfal, že svet sa môže zmeniť. Dnes sa mi tieto moje slová zdajú naivné.

Odvtedy sa svet, žiaľ, zmenil k horšiemu. Ľudstvo je pohltené svojím masívne nafúknutým egom a smerujeme do slepej uličky. Keďže sa problémy naďalej stupňujú, budeme nútení čeliť veľkým krízam. Je naozaj potrebné stratiť všetko, čo máme, dokonca aj naše deti a vnúčatá, aby sme hľadali inú cestu?

Je to na nás.

Ľudia si musia uvedomiť potrebu a nevyhnutnosť závažných zmien.
Zmena vzíde z nášho myslenia a intelektu, ale až vtedy, keď na ňu budeme pripravení.

Keď uvidíme blížiacu sa slepú uličku a dospejeme k spoločnému rozhodnutiu zmeniť naše egoistické spôsoby, príde spása.
Stále dúfam, že sa to stane rýchlo a hladko, a je to jeden z kľúčových dôvodov, prečo toľko investujem do vyučovania a šírenia múdrosti spojenia.
Ak Alfred Nobel dospel k takejto vnútornej zmene, môžu to dosiahnuť aj ostatní.