Michael Laitman

Zvieratá sa dajú skrotiť pomocou pozitívnych a negatívnych podnetov. Ľudí možno skrotiť podobným spôsobom, keď sa znížia na úroveň zvierat. Pokiaľ tieto vplyvy pôsobia dlhodobo a pokiaľ nedovolíme ľuďom, aby sa vyvíjali nad rámec týchto podnetov, potom nebudú vnímať nič iné ako tieto obmedzujúce vplyvy. Stratia možnosť sebareflexie a budú reagovať len útekom pred utrpením alebo snahou uspokojiť základné potreby. Človek tak klesne z ľudskej úrovne na zvieraciu a podľa toho sa aj správa.

Ak však človek dostane slobodnú voľbu oslobodiť sa od týchto obmedzujúcich tlakov, získa možnosť ďalšieho intelektuálneho a emocionálneho rozvoja.

Dejiny ľudstva prešli obdobím otroctva a boja o naplnenie základných životných potrieb. Ľudia sa starali len o to, aby neumreli od hladu a mali strechu nad hlavou. Ako sa vyvíjali, stali sa vynaliezavejšími a dokázali si ľahšie zabezpečiť nielen základné potreby jedla, tepla, prístrešia a rodiny, ale začali vytvárať spoločenstvá, v ktorých sa starali jeden o druhého. Ľudia začali pociťovať potrebu vnútorného rozvoja a napĺňania ďalších, vyšších túžob. Začal sa rozvoj umenia, hudby a literatúry a tento vznik novej duchovnej túžby znamenal počiatok ľudskej bytosti.

Ľudské bytosti sú na vyššej úrovni ako zvieratá, ktoré reagujú len na vonkajšie pozitívne alebo negatívne podnety. Ľudia sú predurčení, aby sa duchovne rozvíjali a dosiahli vopred stanovenú úroveň.

Rovnakým spôsobom postupujeme aj pri výchove detí. Nie je správne dávať im odmeny za dobré správanie a trestať ich za zlé správanie. Zo skúsenosti vieme, že ani rôznymi odmenami a trestami nedokážeme zabrániť tomu, aby sa deti vyvíjali svojím vlastným individuálnym spôsobom. Každé dieťa potrebuje niečo iné a nezáleží na tom, či ho vedieme alebo tlačíme – odmenami alebo trestami – k tomu, aby robilo niečo iné. Všetci túžime po vlastnom spôsobe sebarealizácie.