Nachádzame sa v novom prechodnom období.
V priebehu generácií sa ľudské ego – túžba po užívaní si na úkor iných a prírody – vyvinulo do takej miery, kde už nedokážeme uspokojiť sami seba. Dostávame sa do stavu bezmocnosti, pretože svoje túžby už nedokážeme napĺňať doposiaľ zaužívanými egoistickými spôsobmi.
Zažívame viac problémov a kríz na všetkých úrovniach ako kedykoľvek predtým. Narastá počet prípadov depresie, osamelosti, úzkosti, stresu, psychických problémov, zneužívaní drog, rozvodov a samovrážd. A to sú len niektoré z nich.
Náš egoistický spôsob fungovania z minulosti sa dostáva do konfliktu s novým globálne prepojeným a vzájomne závislým svetom. Teraz zisťujeme, že všetko, čo sme robili po tisícročia, nás dnes prestáva uspokojovať. Dosiahli sme vrchol nasýtenia a my nevieme, ako ďalej postupovať.
Samozrejme, stále sa nájdu ľudia, ktorí tvrdia, že dnešné problémy môžeme vyriešiť peniazmi, mocou alebo rôznymi inými vedeckými či technologickými prostriedkami. Avšak uvidíme, ako nám žiadne z týchto navrhovaných riešení nepomôže, pretože neriešia základný problém: že sa musíme zmeniť my sami. Inými slovami, musíme zmeniť naše egoistické väzby medzi nami – medzi ľuďmi, medzi skupinami a medzi národmi – povýšiť ich na altruistické, v ktorých môžeme prežívať vzťahy v harmónii, mieri a šťastí.
Vzhľadom na to, že stret ľudského ega s globálne prepojeným a vzájomne závislým svetom prináša čoraz viac problémov, potrebujeme napraviť práve tento bod ľudského prepojenia.
Zisťujeme, ako úzko sme prepojení, ale naďalej sa k takémuto stavu staviame egoisticky, v zmysle „Čo z toho budem mať?“. Preto pociťujeme naše čoraz väčšie prepojenie ako rastúcu záťaž.
Ako ľudské bytosti sa nachádzame na najvyššom stupni vývoja, a preto je naša civilizácia zodpovedná za nájdenie a realizáciu nesebeckého spôsobu prepojenia. Bez harmonického prepojenia sa nevyrieši žiadny problém.
Ľudstvo môžeme prirovnať k jednému organizmu, kde každý z nás je jeho bunkou. Keď bunky uvažujú o vlastnom prospechu na úkor ostatných buniek, organizmus kolabuje. A tak prekvapivo zisťujeme, že sa ľudia správajú rovnako – ako oddelené a nesúrodé časti jedného organizmu. Otázka znie: Ako sa správne spojíme? Akú metódu môžeme použiť, aby sme sa spojili v harmónii?
Ak chceme optimálne využiť naše súčasné prechodné obdobie, v ktorom sa nachádzame, našim hlavným cieľom musí byť vzdelanie zamerané na význam jednoty. Nastal čas, aby sa ľudstvo pozdvihlo na vyššiu úroveň vedomia, aby sme sa všetci cítili ako jedna veľká globálna rodina. Takémuto vnímaniu musíme otvoriť svoju myseľ a srdce.
Pokiaľ sa nám podarí pozitívne pretvárať vzťahy medzi nami, prekonávať svoje ego, vnímať utrpenie druhých a ochotne sa staneme nástrojom na realizáciu nápravy, potom zistíme, že do nášho života vstupuje božská kvalita lásky a láskavosti, ktorá nás vedie na najvyššiu úroveň života.
Náš nebeský Otec a Stvoriteľ nás varuje... ...
Celá debata | RSS tejto debaty