Michael Laitman

Ak budeme schopní introspekcie – sebareflexie, ktorej cieľom je zlepšiť naše vzájomné vzťahy integrálnym – celostným spôsobom, potom bude mať introspekcia skutočne veľký prínos.

Ak si kladiem otázky, ako napríklad: „Kedy budeme schopní starať sa o všetkých ľudí na svete tak, ako sa staráme o svoju úzku rodinu?“, potom nás sebareflexia približuje k rovnováhe s integrálnymi zákonmi prírody.
Nejde o to, aby sme uvažovali nad tým, aby mali všetci rovnaké množstvo peňazí a majetku. Nie je možné, aby mal každý človek napríklad tisíc dolárov a tým by sme to uzavreli. Naopak, musíme zohľadniť požiadavky, potreby a situáciu každého človeka.

Musíme sa starať o celý svet podobne, ako keď sa v dobre fungujúcej rodine diskutuje o tom, ako rozdeliť zdroje medzi jednotlivých členov podľa ich požiadaviek, potrieb a stavov. Ak by sme sa takto starali o ľudstvo, potom by nebol priestor pre najrôznejšie krízy a katastrofy, ktoré dostávame od prírody len preto, aby v nás prebudila toto naše globálno-integračné spojenie.

Môže to znieť ako sociálno-ekonomický prístup, ktorý nie je zrozumiteľný pre bežného človeka. Ako by mohol jeden človek ovplyvniť spôsob, akým každý človek získava prostriedky na svoj život? Je to však oveľa viac ako to: je to integrálna forma sebareflexie, ktorá musí neustále prebiehať v rámci spoločenského systému, v ktorom žijeme.

Všetci sme súčasťou ľudstva a ľudstvo musí neustále vykonávať introspekciu o sebe samom, rovnako ako to robíme v našich rodinách. Ak každý svoju starostlivosť a pozornosť, ktorú vynakladá na potreby členov svojej rodiny, prenesie aj na úroveň ľudstva ako celku, začneme objavovať oveľa hlbšie spojenie: „ako jeden človek s jedným srdcom“, t. j. ako spoločný integrálny systém. Navyše, prostredníctvom takejto neustálej introspekcie, ktorá zvyšuje našu starostlivosť o ľudstvo, pritiahneme do našich vzťahov pozitívnu silu, ktorá prebýva v prírode – silu, ktorá má moc priviesť naše životy do stavu úplnej harmónie, rovnováhy a mieru.

Naše srdcia, teda naše túžby, sú v súčasnosti veľmi obmedzené. Rodíme sa s egoistickými túžbami a vyrastáme v presvedčení, že náš egoistický spôsob života, kde si užívame svoj blahobyt na úkor druhých, je všetko, čo v živote máme.
Existuje však spôsob, ako rozšíriť naše srdce, t. j. naše túžby tak, aby sa do nich zahrnuli aj túžby všetkých ostatných ľudí.

Väčšinou pociťujeme zatiaľ len svoje vlastné potreby a potreby svojej rodiny. Nedokážeme sa vzťahovať k potrebám druhých tak, ako sa vzťahujeme k svojim vlastným. Ak však vytvoríme podporné systémy na to, aby sme vedeli realizovať introspekciu, dosiahneme cieľ, ktorým je zvýšená starostlivosť o každého člena ľudskej spoločnosti. Tým zároveň vytvoríme harmonické prepojenie, ktorým sa priblížime k oveľa komplexnejšej forme spojenia, ktorá je v rovnováhe s integrálnymi zákonmi prírody.

Prírodu potom budeme vnímať ako priateľskú a vrelú, pretože sa dostaneme do určitej úrovne vzájomného súladu s prírodou ako s jediným vnútorne prepojeným a uceleným systémom, v ktorom sme vzájomne od seba závislí.