Michael Laitman

Nedávna štúdia uverejnená v časopise Science Advances pojednáva o zisteniach, že dostatočne dlhý pobyt v blízkosti rastlín môže predĺžiť život človeka o 2,5 roka.
Je to preto, že sme súčasťou prírody, ktorá pozostáva z minerálnej, rastlinnej, živočíšnej a ľudskej úrovne a ich vzájomné prepojenie nás vedie k tomu, že takéto javy pozorujeme.

Otázkou je, či aj ľudia dokážu upokojiť a utíšiť život iných ľudí podobným spôsobom, ako to dokážu rastliny?

Môžeme dokonca urobiť ešte viac. To, či ľudí okolo seba vnímame ako obťažujúcich alebo upokojujúcich, závisí od toho, do akej miery ich považujeme za dôležitých a blízkych. Musíme teda sami seba nabádať k tomu, aby nám boli iní ľudia bližší a bližší.

A práve v tomto bode sa skutočne stretávame s otázkou: Prečo sa nám príroda zdá taká krásna, zatiaľ čo ľudia sa nám zdajú pravým opakom? Je to preto, že naše ego, túžba užívať si na úkor iných, odmieta egoistickú povahu iných ľudí. Máme radi napríklad rastliny, pretože sú pre nás väčšinou neškodné. Na druhej strane, ľudia okolo nás môžu privádzať až do šialenstva.

Mali by sme teda zmeniť svoj postoj k iným ľuďom tak, aby sme vo vzťahu k nim skúmali sami seba: „Ako sa ja javím v ich očiach“. Prečo? Je to preto, aby sme sa pre nich stali pozitívnym príkladom. Potom sa možno v dôsledku toho zmenia aj oni podľa toho, aký príklad im ukážeme.

Ak chápeme prírodu ako silu, ktorá všetko a všetkých neustále smeruje k dobru, harmónii a mieru, potom môžeme vnímať krásu prírody na všetkých jej úrovniach – minerálnej, rastlinnej, živočíšnej a najmä ľudskej. Vtedy totiž vidíme potrebu zosúladiť sa s pozitívnou silou prírody. Náš vlastný cieľ nás v tomto smere vedie k tomu, aby sme krásu videli aj v ľuďoch, rovnako ako ju vidíme v prírode. Najmä na úrovni medziľudských vzťahov.