Michael Laitman

Po jednom z najtragickejších útokov na obyvateľov Izraela, ktorému nie sú cudzie nepriateľské akcie, dnes milióny Izraelčanov zaplavujú svojich vojakov zásobami, darmi a podporou. Ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev dávajú zo seba všetko, nepýtajúc sa, kto ich pomoc prijme. V čase krízy osobné názory a ciele vystriedal príliv láskavosti a duch jednoty, ktorý ľudí spája.

Izraelský ľud teraz pociťuje vlnu zjednocujúceho ducha. Ich srdcia sa rozširujú, aby si navzájom pomáhali a povzbudzovali sa. Zdieľajú spoločný hnev nad krutosťou, ktorú práve prežili. Príbehy a scény hrdinstva inšpirujú, zatiaľ čo tie o krviprelievaní a utrpení vyvolávajú smútok. Tento nával emócií roztopil ľadové bariéry, ktoré ľudí rozdeľovali ešte pred tragickými udalosťami zo 7. októbra 2023. Teraz si navzájom otvárajú svoje srdcia.

Kým sa v izraelskom národe prebudí jednotný duch, je dôležité plánovať budúcnosť, používať zdravý rozum a poučiť sa z histórie. Prečo? Je to preto, že ak sa nepriateľstvo opäť stane rutinou, zamrzne dnešné teplo.
Súčasnosť a budúcnosť tohto národa závisí od dnešných prísľubov. Predovšetkým musíme lepšie pochopiť kľúčovú úlohu jednoty v našom živote. Jednota by mala vychádzať nielen zo srdca, ale aj z pozície múdrosti. Inak, ak sa v nasledujúcom čase v našich srdciach vynorí nevraživosť, hnev alebo pocit viny, naša jednota sa rozbije.

Takýto príklad vidíme už pri samotnom založení izraelského národa pred približne 4 000 rokmi. Bolo to obdobie poznačené tým, že v ľudstve rástli sebecké túžby a rozdeľovali ľudí. Každý vnímal ostatných ako hrozbu pre svoje vlastné priania.

Abrahám sa však zastavil a spýtal sa prečo.

Hlboko pozoroval svet a to, ako na nás naše túžby pôsobia v neustálom sebectve Objavil jedinú vznešenú silu, ktorá prebýva v prírode za našimi čiastkovými sebeckými túžbami a mimo nich. Pomocou tejto sily prišiel na to, ako naše túžby nasmerovať úplne opačným smerom – dávaním. Zistil, že na dosiahnutie optimálneho harmonického života je potrebné napodobňovať a osvojiť si zámer dávať nad vrodené sebecké túžby, hoci je to v rozpore s prirodzenými ľudskými inštinktmi.

Tí, ktorí cítili náklonnosť k Abrahámovmu učeniu, sa k nemu pridali. Boli to ľudia z celého starovekého Babylonu, ktorí vytvorili spoločnosť založenú na myšlienke cvičiť sa a dosiahnuť schopnosť dávať, milovať a pozitívne sa spájať. To povýšili nad svoje vrodené pudy, ktoré ich rozdeľovali. Podľa toho objavili najzákladnejší zákon prírody, ktorý existuje, keď sa ľudia spájajú vo vzájomnom dávaní sa jeden druhému. Tento zákon sa stal známy ako „Miluj svojho blížneho ako seba samého“. Inými slovami, rodíme sa ako egocentrické bytosti, ktoré sa v každom okamihu usilujú o vlastný prospech. Máme aj schopnosť dosiahnuť opak: milovať druhých a starať sa o nich tak, ako sa staráme o seba. Tým sa dostávame do rovnováhy s najzákladnejším prírodným zákonom – kľúčom k úplnému pocitu pokoja, harmónie a šťastia.

Pod Mojžišovým vedením sa táto spoločnosť na vrchu Sinaj stala národom. Uzavreli celoživotnú zmluvu o vzájomnej podpore – zmluvu, ktorá naďalej zachraňuje a posilňuje izraelský ľud v časoch núdze, rovnako ako dnes.
Odvtedy sme čelili mnohým výzvam. Prešli sme od silnej jednoty k hlbokým nezhodám a späť. Zakaždým nás však zmluva – sľub, že budeme držať spolu – pozdvihla. Počas Druhého chrámu bolo obdobie, keď boli naše nezhody také ostré, že sme sa rozišli. Zmluva sa roztrieštila a už nikdy nebola rovnaká a pred tragickými udalosťami 7. októbra bolo medzi izraelským ľudom opäť veľké napätie.

Ak sa pohneme vpred, naše nádeje spočívajú v zjednotení nad rozdelením. Dúfam, že si uvedomíme našu potrebu zjednotiť sa a tiež to, že zjednotenie presahuje našu vlastnú prirodzenosť. A tiež to, že musíme prebudiť schopnosť zjednotiť sa v základnej a všetko presahujúcej prirodzenosti, ktorá je nad našou vlastnou. Ak by bola naša jednota odtrhnutá od zjednocujúcej sily v prírode, potom by sme boli len skupinou ľudí s niekoľkými maniermi a morálkou, ktorí sa snažia skryť svoju vnútornú rozpoltenosť. Žiaľ, vidíme, ako nám tento druhý prístup neustále exploduje do tváre.

Preto dúfam, že zjednocujúci duch, ktorý teraz napĺňa izraelský ľud, zostane medzi nami a že nedovolíme, aby ho ďalšia nejednotnosť v našich myšlienkach zmietla zo stola. Namiesto toho dúfam, že si dáme sľub, že zostaneme jednotní – a k emóciám jednoty pridáme aj múdrosť jednoty – a vyprosíme si silu, aby takáto jednota prekvitala a šírila sa nielen medzi izraelským ľudom, ale medzi všetkými ľuďmi na svete.