Michael Laitman

Na ľudské dejiny sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi: buď ako na cestu pozemského vývoja, alebo ako na vývoj riadený našimi rastúcimi túžbami. Tento proces pozorujeme na akomsi trojrozmernom kruhovom plátne známom ako „tento svet“. Odohráva sa v nás a okolo nás ako živý film, do ktorého aktívne zasahujeme.

V 21. storočí nastáva úplne nová etapa, kedy v človeku vzniká nová túžba prekročiť naše prirodzené limity a usilovať o vyššiu úroveň existencie, v ktorej budeme žiť v súlade s prírodnými zákonmi.

Táto túžba je v nás však skrytá.

Celý náš svet sa nám premieta cez optiku našich želaní. A aj keď ho pozorujeme len z vonkajšieho pohľadu, nie zo svojho vnútra, rozdiel medzi vonkajším a vnútorným sa stáva bezvýznamným, pretože všetko je predĺžením nás samých.

Musíme však nechať bokom klam nášho vnímania, pretože inštinktívne rozdeľujeme vesmír na to, čo je v nás a mimo nás. Je to výsledok nášho egoizmu, našej prirodzenej túžby po sebauspokojení na úkor ostatných a prírody. Takéto vnímanie doteraz formovalo náš svetonázor. Keď sa povznesieme nad svoje ego, uvedomíme si, že so všetkými zdieľame spoločné „ja“ a všetko prežívame v našom vnútri, nie mimo nás.

Naše egocentrické túžby sa vyvinuli od Veľkého tresku cez neživú, rastlinnú a živočíšnu prírodu.

Ľudská úroveň prírody sa objavila okolo roku 50 000 pred n. l. a odvtedy do roku 5 000 pred n. l. vznikla primitívna komunitná spoločnosť, charakterizovaná rovnosťou a spoločným vlastníctvom.

Pôvodne túžby fungovali na neživej úrovni, ale od 5.storočia začala vznikať túžba po bohatstve. Nasledujúce obdobie bolo svedkom rýchleho ľudského rozvoja, ktorý sa vyznačoval príchodom inovatívnych technológií.

Od 5. storočia pred n. l. do konca stredoveku v 15. storočí n. l. existoval neúnavný hlad po moci. Súčasne renesancia, významné objavy, vynález tlačiarne a ďalšie míľniky priviedli ľudstvo k obdobiu vedeckého pokroku a osvietenstva, ktoré trvalo až do konca 20. storočia.

Cieľ tejto novej túžby nie sme samozrejme schopní definovať tak jasne, ako bol formulovaný v zámere. Pri prechode na vyšší stupeň vývoja sa ocitáme v úplnej neznalosti požiadaviek nášho súčasného evolučného procesu.

V 21. storočí nastáva nová etapa, keď v človeku vzniká úplne nová túžba: prekonať hranice prírody a usilovať o vyššiu úroveň existencie, v ktorej budeme žiť v súlade s prírodnými zákonmi. Cieľ tejto novej túžby nie sme samozrejme schopní definovať tak jasne, ako bol formulovaný v zámere. Pri prechode na vyšší stupeň vývoja sa totiž ocitáme v úplnej neznalosti požiadaviek nášho súčasného evolučného procesu.

Existuje mnoho teórií a názorov na to, ako a pre čo by sme mali žiť, ale žiadna z nich neponúka úplné uspokojenie pre každého. Keď však sledujeme, ako nás príroda núti neustále zvyšovať našu technologickú a ekonomickú prepojenosť po celom svete, môžeme sa domnievať, že príroda vyžaduje, aby sme dosiahli novú úroveň jednoty, vzájomnej závislosti a prepojenosti vo vzájomných vzťahoch. Tento princíp je v súlade s biblickou zásadou „miluj blížneho svojho ako sám seba“.