Michael Laitman

Ak chceme naplniť cieľ nášho života a dosiahnuť rovnováhu so zákonmi prírody – zákonmi lásky, odovzdania a spojenia – musíme na tom pracovať. Potom sa naučíme životné ťažkosti vnímať ako pomoc, ktorá nám pomáha rásť.

Naša cesta smerom ku konečnému cieľu, k nášmu budúcemu životu, v ktorom budeme v harmónii a mieri prepojení do jedného celku, sa môže naplniť do tej miery, do akej sa nám podarí vzdialiť sa od nášho vrodeného egoistického spôsobu myslenia. Je nutné, aby sme svoje myšlienky zamerané iba na svoj vlastný prospech obrátili k protikladnému spôsobu myslenia – k láske, odovzdaniu a pozitívnemu spojeniu s druhými.

Prekážky v živote sa potom stávajú podobné problémom, ktoré riešia deti v škole. Pri svojom vývoji rastieme od vrodenej egoistickej povahy k rovnováhe s altruistickými a celostnými zákonmi prírody. K problémom sa učíme vzťahovať tak, že každé prekonávanie prekážok v nás vytvára úplne nové vnímanie a cítenie sveta.

Životné ťažkosti nie sú v zásade ani tak ťažkosťami, sú skôr darom, ktorý nám umožňuje učiť sa, prispôsobovať a obohacovať sami seba o nové poznanie a dosiahnutie . Je to rovnaký proces učenia ako vo vede a iných oblastiach skúmania, len s tým rozdielom, že na našej ceste k nájdeniu rovnováhy s prírodou sa my sami – náš vlastný intelekt a emócie – stávame predmetom výskumu.